Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
obdarených nadprirodzenými silami, v prvom rade o bosorkách. Ešte aj dnes sa dajú zaznamenať príbehy o nadobúdaní čarodejníckych schopností, o identifikácii bosoriek a praktikách bosoriek, zameraných najmä proti hospodárskym zvieratám, v menšej miere aj proti ľuďom. Časti týchto povier ľudia dodnes veria! Povery týkajúce sa chovu hydiny sú poväčšine veľmi podobné tým, ktoré som spomínal pri predstavovaní Užskej oblasti. Pod kvočku aj tu kládli nepárny počet vajíčok. Vajcia k nej niesli v mužskom klobúku, aby bolo medzi vyliahnutými kuriatkami veľa kohútikov. Keď v Malom Horeši usádzali kvočku na vajcia, gazdiná odriekala tento text: „Seď tak ako soľ, liahni tak ako mravec.” Verili tu tiež, že nie je dobré posadiť kvočku na vajcia, keď kvitne šípová ruža (Viga-Viszóczky 2000, 192). Povery a magické praktiky spojené s obrábaním pôdy sú známe aj v tejto oblasti a v podstate sa nelíšia, či ide o obyvateľstvo rímsko-, gréckokatolíckeho alebo reformovaného vierovyznania, Maďarov, Rusínov alebo Slovákov. Nápadne chudobné sú magické postupy, viažúce sa k pestovaniu obilia, pšenice a ich repertoár sa zväčša vyčerpal tým, že sa sedliaci pred začatím hocijakej poľnej práce prežehnali a odrecitovali Bože pomáhaj. Oveľa bohatšie sú postupy praktizované pri sadení a ošetrovaní rôznych okopanín (zemiakov, tekvice alebo kukurice). Všeobecne akceptovaná bola povera, podľa ktorej ak si niekto počas sadenia zemiakov sadne, úroda bude taká, ako jeho zadok. Podľa údaja zo Zemplínskeho Hradišťa sa kopáč na zemiakovom poli nesmel dotknúť svojich vlasov, lebo by úroda bola taká vláknitá ako ľudské vlasy. Ľudové náboženstvo Obyvateľstvo povodia Bodrogu patrí v zásade k trom cirkvám. Rímskokatolíci a reformovaní tvoria zhruba po jednej tretine obyvateľstva. Rozhodujúci zlomok zvyšnej tretiny tvoria gréckokatolíci a zvyšok tvorí relatívne bezvýznamná židovská a evanjelická menšina. V prípade konkrétnych obcí však rozdelenie nezodpovedá presne tomuto pomeru, veď existujú takmer čisto rímskokatolícke obce (Botany, Leles), obce s takmer homogénnym reformovaným obyvateľstvom (Čierna, Bačka, Malý Horeš), ako aj obce s katolíckou väčšinou (Biel, Dobrá). V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo už všeobecne rozšírenou praxou - ako zistil aj Gyula Viga - že príslušníci jednotlivých cirkví navštevovali aj svätostánky iných cirkví. „Je jedno, do ktorého človek ide! Verí v toho istého Boha!” povedal jeden jeho somotorský informátor, a nebol jediný, kto mal takýto názor (Viga 1996, 151). Gréckokatolícke obyvateľstvo tohto regiónu navštevovalo v prvom rade máriapócsske pútnické miesto, kým rímskokatolíci chodili na púte najmä do Borky, Košíc a Užhorodu. 365
