Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
„Najbežnejším zdobným motívom náhrobných kameňov je aj tu rozeta alebo hviezda, ktoré sú prastarými, všeobecne rozšírenými ornamentmi. Najčastejšie majú tri lupene a do materiálu, charakteristického svojou výnimočnou tvrdosťou, sa vyrývajú alebo vyškrabávajú, využívajú sa pritom kontrast pozitívnych a negatívnych plôch. Okolo motívu býva vyrytý kruh, často dokonca rozmarínový veniec. Miestny názov tohto motivuje “hviezda’ alebo “trojramenná ruža’. Strednú časť kamennej platne, jej stredné pole, dekorujú charakteristickými kvetinovými motívmi. Súdiac podľa technických súvislostí, vyryté kvety sa zdajú nadmieru štylizované a archaické, ich proporcie a kompozícia sú však veľmi vyzreté, takpovediac majstrovské. Stonka je väčšinou zobrazená v podobe ‘rybacej kostry’ alebo ‘ihličnatej vetvičky’, inokedy ‘rozmarínu’ a vyrastá raz zo základu pripomínajúceho mohylu alebo tvar hranola, inokedy z kvetináča... Smutná vŕba ako jeden z najrozšírenejších ornamentov používaných na náhrobných kameňoch v rámci reformovanej cirkvi a všeobecne rozšírených od polovice 19. storočia, sa objavuje len na niekoľkých náhrobkoch. Aj jej zobrazenie je zjednodušené, predstavu smutnej vŕby evokujú najmä konáre skláňajúce sa k zemi. Na pomníkoch viacerých hrobov je najpôsobivejšou ozdobou namiesto rozety Dávidova hviezda, alebo ako ju nazývajú miestni, ‘židovský kríz’. Tento motív nemožno však dávať do súvisu s náboženskou príslušnosťou zosnulého, treba ho vnímať jednoducho ako ornament...’’ (Svätuša: Fúgedi-Viga 1994, 141-142) Motívy výzdoby náhrobníkov vo Svätuši (Viga 1996, 90)Náhrobník z domáceho kameňa vo Svätuši (foto Ilona L. Juhász, 2000) Doprava, transport V preprave nákladu za využitia ťažnej sily zvierat zohrávali dôležitú úlohu veľkorohé maďarské voly. Silné, dobre opatrované voly boli do istej miery symbolom spoločenského postavenia a ako zistil Gyula Viga, voly zapriahali ešte aj v 20.-30. rokoch 20. storočia, keď už bolo všeobecne rozšírené použitie konských záprahov. Obyvatelia dedín povodia Bodrogu považovali niektoré dediny za obce, kde sa chovajú voly. Takou bol napríklad Malý Horeš (‘ökrös, ökörtartó 362