Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
kôš používaný pri vykopávaní zemiakov (‘krumpliásó kosár’). Z toho možno vyvodiť, že jeho vzorom bol oválny kôš s obručovou konštrukciou (‘kávás kosár'), upletený z pásov štiepaného dreva alebo z vŕbových prútov. Už z jeho názvu vyplýva, že ‘lóháti kosár’ (kôš na konský chrbát) sa pôvodne používal pri transporte s využitím zvieracej sily (Paládi-Kovács 1973b). Takýto kôš v tvare ihlana, vzhľadom pripomínajúci nošu na chrbát, na jednej strane sploštený, sa vešal po oboch stranách na chrbát zvieraťa. Podľa rozprávania mojich informátorov ho takýmto spôsobom používali skôr obyvatelia slovenských dedín. Maďari využívali skôr jeho obdoby menších rozmerov pri zbere ovocia, kedže pomocou železného háka sa takýto kôš dal pohodlne zavesiť na konár stromu. V Joviciach ho vyrábali z pásov štiepaného dreva (‘szijács’) a na chrbát si ho priväzovali pomocou obrusa. Väčšinou sa používal pri zbere čerešní. Charakteristickou pomôckou na nosenie nákladu bola v tomto regióne tanistra (lábastarisznya’), resp. týždňovka (‘hetistarisnya’). Pomocou dvoch šnúr sa dala upevniť na chrbát, na spôsob plecniaka. Používali ju muži pracujúci v lese, ktorí niekedy odchádzali z domu aj na celý týždeň, a vtedy im manželka do týždňovky zabalila stravu na celé obdobie. Folklór Ľudová slovesnosť Vďaka výskumom v nedávnej minulosti (ide najmä o výskumy Zoltána Ujváryho a Istvána B. Kovácsa) relatívne dobre poznáme folklór palóckeho územia, v jeho rámci predovšetkým lyrickú a prozaickú tvorbu. Ľudové rozprávky zbieral a knižne vydal István B. Kovács (B. Kovács 1981; B. Kovács 1990a; B. Kovács 1998). Podarilo sa mu odkryť prekvapujúco bohatú zásobu rozprávok. Časť z nich (skôr kratšie slovesné útvary) prežíva medzi Maďarmi až do dnešných dní. Rozprávky (žáner v klasickom význame) sa mu však z najväčšej časti podarilo zachytiť z podania cigánskych rozprávkárov, rozprávajúcich po maďarsky (B. Kovács 1998). Pozornosť si zaslúži jedno z jeho diel, resp. vydanie básne Jánosa Garaya Mátyás király Gömörben (Kráľ Matej v Gemeri), napísanej v roku 1840, v ktorej je prerozprávaný príbeh o tom, ako kráľ Matej s pánmi nechal okopávať vinice (Garay 1886, 191-192). Miestne obyvateľstvo natoľko viazalo túto udalosť k obci Gemer, že v roku 1912 v tejto dedine postavili Matejovi Korvínovi bronzovú sochu v životnej veľkosti s motykou v ruke, dielo gemerského rodáka Kôš na konský chrbát (kresba József Liszka) 317
