Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
I. Úvod
ho ostrova'... a rovnako našťastie sa uskutočnila i nová interpretácia tohto tematického okruhu” (Voigt 2000a, 59). Vypracujúc metodológiu národopisu jazykových ostrovov vytvorili kategóriu Altgut - Neugut - Lehnguť, ktorá je síce v základoch správna, ale v skutočnosti ide o oveľa zložitejšiu a rôznorodejšiu skupinu otázok. Na relatľvnost tejto kategórie uvádza Vilmos Voigt vo svojej vyššie citovanej práci celý rad konkrétnych a názorných príkladov. Poznamenávam, že táto metodológia, bez spomenutia výrazu národopis jazykových ostrovov, je prítomná aj v súčasnom národopisnom bádaní. Ján Botík napríklad nedávno charakterizoval ľudovú kultúru Chorvátov na Slovensku nasledovne: ich „tradičná kultúra ... sa vyznačuje synkretickým charakterom, takže sú v nej zastúpené reálie trojakej proveniencie: - kultúrne javy prinesené z prostredia materského národa; - kultúrne javy vytvorené v podmienkach novej domoviny; - kultúrne javy prevzaté od obklopujúceho slovenského (niekde aj maďarského alebo nemeckého) etnika, s ktorým kolonisti spojili svoje osudy” (Botík 1999, 34; viď: Botík 1995, 438 a Botík 2001, hlavne 104-206). S uvedeným čiastočne súvisí, avšak k predmetu tejto práce oveľa bližšie stojí prínos národopisného skúmania Sudetskej oblasti, dotýkajúci sa našej témy. Ide totiž o umelo vytvorený názov regiónu (viď: Jungbauer 1936; Vareka 1993, 178-179), v dôsledku čoho môže aj z metodologického hľadiska poslúžiť viacerými ponaučeniami pre výskum zďaleka nie jednotnej populárnej kultúry taktiež umelo vytvoreného a pomenovaného, z viacerých teritoriálnych a jazykových celkov, spoločenských skupín pozostávajúceho maďarského etnika na Slovensku. Pretože problematika Sudetskej oblasti naznačuje viaceré súvislosti s našou tematikou, bude účelné bližšie sa oboznámiť s týmto okruhom otázok. Výraz Sudety, ako vysvitá z práce Georga R. Schroubeka, je úplne nový, umelý výtvor. Územie (pohraničnej oblasti dnešného Česka a Moravy), ktoré označovali/označujú týmto názvom, nikdy netvorilo jednu správnu jednotku (ba čo viac, jeho jednotlivé časti z času na čas patrili vždy k iným administratívnym územiam), z geografického hľadiska je rôznorodé a aj spoločensky nehomogénne, striedajú sa tu oblasti priemyselného, poľnohospodárskeho charakteru alebo s prevažujúcou podomáckou výrobou, pričom aj samotné poľnohospodárske obyvateľstvo charakterizujú miestami prevažujúci bohatí gazdovia, inde drobní roľníci. Pozostáva z viacerých dialektologických celkov a celý rad národopisných javov presahuje na jednej strane cez štátne hranice (na susedné rakúske, bavorské, sliezske atď. územia), na druhej strane prekračujú často aj smerom dovnútra nemecko-české jazykové hranice. Po roku 1918, keď sa toto územie stalo súčasťou Československej republiky, údel menšiny zastihol masu Nemcov, ktorí zďaleka nebolo jednotní, žili v rôznych typoch geografických oblastí, bez pocitu spoločnej identity. Títo Nemci sa vtedy dostali prvýkrát do osudo* 30 Altgut = súhrn prvkov, ktoré si kolonisti priniesli so sebou zo svojej pôvodnej vlasti; Neugut = súhrn javov, vytvorených v novej vlasti; Lehngut = súhrn kultúrnych javov, prevzatých od okolitého, inojazyčného obyvateľstva.
