Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Sušenie sena v Drnave (foto Ilona L. Juhász, 1999)

došlo k výmene plemien pomerne neskoro. Avšak už v 30. rokoch bola v prevahe ’mangalica’, hoci na maďarsko-slovenskom jazykovom pomedzi' chovali väčšinou „horské” plemeno, vzniknuté krížením maďarskej a poľskej ošípanej. V okolí Turne sa anglické výkrmné plemená, chované na mäso, objavili až v 50. rokoch 20. storočia. Dominujúcou krmovinou, využívanou pri chove prasiat, boli do prelomu 19. a 20. storočia žalude a chov bol zhruba do 60. rokov 20. storočia zväčša extenzívny (Mázik 1982, 39-41; Paládi-Kovács 1999b, 289-313).

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo patrí medzi hospodárske odvetvia menej charakteristické pre tento región. Jeho hlavným znakom je pestovanie jačmeňa a ovsa ako základných obilnín, relatívne dlhé udržanie sa tradičného spôsobu žatvy za pomoci kosáka, resp. získavanie zrna mlátením. V jednej z najzápadnejších dedín regiónu, v Leli, praktizovali trojpoľné hospodárstvo s nasledujúcim poradím siatych plodín:

pšenica —> kukurica -» jačmeň, mrkva pšenica

Na prelome 19. a 20. storočia sa tu ešte používal polodrevený pluh ('patyingos eke’) a ten sa postupne od dvadsiatych rokov 20. storočia nahrádzal železným pluhom. Bol dovezený z Čiech (Backerov pluh, ‘Bakkör eke’) a práca s ním bola oveľa menej namáhavá, pričom jeho zavedenie viedlo aj k zlepšeniu kvality orby. Tento druh pluhu sa používal prakticky až do kolektivizácie poľnohospodárstva,

306