Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

2. Metodologické problémy výskumu

Z hľadiska metodológie výskumu je účelné pripomenúť si niektoré ponaučenia z nemeckého národopisu jazykových ostrovov (Sprachinselvolkskunde). Je všeobecne známe, že tento bádateľský smer sa na základe programového diela Waltera Kuhna (Kuhn 1934), nešťastne načasovaného v tridsiatych rokoch, stal populárnym takmer súbežne s národným socializmom a stal sa ideologickou oporou oficiálnej nemeckej východnej expanzívnej politiky (Hoffmann 1998a). Popri jeho nesporných chybách, určitého jednostranného pohľadu však treba uznať, že viaceré jeho výskumné aspekty by mohli stáť za uváženie (viď: Weber- Kellermann zost. 1978). Nedávno vyšiel v maďarskom jazyku súbor článkov o problematike národopisu jazykových ostrovov v časopise Néprajzi Látóhatár (najmä Becker 2000; Voigt 2000a; Weber-Kellermann 2000). Redaktor publikácie, Róbert Keményfi v úvodnej stati podáva stručný prehľad o geografických a etnografických okolnostiach, predchádzajúcich vzniku národopisu jazykových ostrovov, ako aj ich odozvy. Hovorí aj o tom, že kvôli zdiskreditovaniu tohto termínu v nemeckom národopise v dobe národného socializmu ho dnes už z odbornej nemeckej terminológie vypustili. Keményfi toto odporúča aj nám (Keményfi 2000). V podstate však problém netkvie v samotnom výraze, veď jazykové ostrovy existujú a ak ich budeme nazývať diaspórami, ako je to zvykom v nemeckom národopise a ako nám to odporúča aj Keményfi, tým sa ešte nevyriešia problémy, ktoré sa vyčítajú nemeckému národopisu jazykových ostrovov v tridsiatych a štyridsiatych rokoch (etnocentrické prejavy hľadajúce prastarú, neskazenú ľudovú kultúru, vnukajúce nemeckú /alebo inú/ nadriadenosť, podporujúce nemeckú /alebo inú/ expanzívnu politiku atď.). Tie sa môžu dostať na povrch aj počas výskumu diaspór.

„Nezabúdajme, že maďarský výskum menšín a k nemu občas patriaca politická rétorika až do dnešných dní - takmer podvedome - stavia na dichotómiách, protikladných dvojiciach, kde neskazených, pradávnych, kultúrnu nadradenosť reprezentujúcich a vyžarujúcich pravých odlišujú od davu Fremdvolk-u. Národopis jazykových ostrovov nie je potrebný na to, aby sme upadli do chýb etnocentrizmu.

Relatívne izolovaný vývoj, obmedzenosť kontaktov, prejavujúca sa na určitých stupňoch a ňou vyvolané kultúrne formy, písanie svojráznych jazykových, dialektologických zmien si vyžaduje používanie pojmu jazykový ostrov, oprosteného od ideológie, obzvlášť v historických prácach zaznamenávajúcich pomery pred vznikom svetovej dediny."

(Ilyés 2000, 80)

Na druhej strane neexistuje taký bádateľ, skúsený v multietnickom prostredí, ktorý by myslel vážne úplnú izolovanosť toho-ktorého „jazykového ostrova". Popritom pravdaže existujú určité jazykové, kultúrne javy, ktoré sa prejavujú ako ostrov v nejakom inom prostredí. K tomuto zisteniu - povedané slovami Vilmosa Voigta - „nie je potrebný mimoriadne bystrý um. Šťastným spôsobom však aj v teoretickej rovine sformulovali metodológiu národopisného skúmania ‘jazykové29