Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Železný plot z Mokraniec (foto Ilona L. Juhász, 2000)

Pokiaľ ide o tvar pozemkov, charakteristické sú dlhé a úzke pruhy pozemkov. Za obytnými domami v jednom rade nasledujú maštale, chlievy a iné hospodárske budovy (pozdĺž jedného okraja pozemku). Často - najmä v Gemeri - prehradzuje pozemok krížom stojaca stodola (‘csűr’), oddeľujúc tak dvor od záhrady. Tradície mnohogeneračného rodinného usporiadania zachovávajú dlhé dvory, pozostávajúce z viacerých obytných jednotiek, ktoré sú však typické len pre sedliacke vrstvy a najdlhšie sa udržali v Medvešskom pohorí. Tradične sa pozemky neohradzovali. V Medvešskom pohorí sa takéto pozemky nazývali „otvorené dvory” (‘szabad udvarok’). Za najstarší typ oplotenia možno považovať ‘gáť (hrádza, ohrada), ktorú vytvárali navŕšením raždia. Podobne jednoduchou formou ohrady, slúžiacou najmä ako ochrana pred túlavými zvieratmi, bola nízka ohrada postavená uložením kameňov, vyzbieraných z pozemku, v línii hranice pozemku (povodie Čremošnej). Rovnako jednoduchým typom oplotenia bola ohrada, nazývaná v Medvešskom pohorí ‘pacsik’. Vytvárali ju dvojakým spôsobom: prúty zaplietli buď vodorovne medzi koly vbité do zeme, alebo zvisle medzi tri rígle ('riglľ) pripevnené k stĺpom (Dám-D. Rácz 1985, 104-105). V prvom rade v Turni, v nadväznosti na predchádzajúci vývoj, sa okolo polovice 20. storočia rozšírili bohato zdobené kované ploty.

Palóci „majú v lesnatých oblastiach všetky budovy postavené z dreva. Domy skladajú z nahrubo otesaných hrád, prekladajú koniec jednej cez koniec druhej do kríža a zapustia jednu do druhej tak, aby hrady vyčnievajúce na vonkajších hranách domu tvorili dvojitý rebrík. Takto vzniknuté steny domu zvnútra a zväčša aj zvonka omietnu blatom a bielia hlinou, niekedy aj vápnom. Takto vznikajú aj ostat-296