Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
I. Úvod
utvorilo (mohli sme vidieť: ako dôsledok štátnomocenských zmien) slovné spojenie hornozemskľ Maďari, ktoré sa stalo významovo zhodné so súhrnným označením Maďarov, žijúcich na územf Slovenska, teda v podstate so slovným spojením slovenskí Maďari (maď. ‘szlovákiai magyar’j. Úplne presné, hoci trochu ťažkopádne pomenovanie skúmaného obyvateľstva by bolo maďarská národná menšina, žijúca na území dnešného Slovenska (o tom podrobnejšie viď: Liszka 1991, 490-491; Paládi-Kovács 1994a), avšak kvôli zjednodušeniu budem ďalej používať na všeobecné označenie skúmanej etnickej skupiny slovné spojenie Maďari na Slovensku, bez ohľadu na to, či v danom období patrilo toto územie práve k Československu alebo k Slovensku. Hovorím totiž o etniku, „prapôvodné”* obývajúcom užšie či širšie pohraničné pásmo dnešného Slovenska, a nemám možnosť zaoberať sa aj národopisným výskumom Maďarov, sporadicky žijúcich v bývalých českých oblastiach krajiny, resp. v severných oblastiach Slovenska. Je potrebné zmieniť sa aj o probléme, či má byť predmetom terajších skúmaní aj národopisný výskum maďarských oblastí Podkarpatskej Rusi, patriacej v rokoch 1918-1938 k Československu. Ako som už rozviedol vyššie, objektom našich súčasných skúmaní je maďarské etnikum, žijúce na dnešnom území Slovenska, takže od jeho rozšírenia v tomto smere musíme teraz odhliadnut. Túto prácu (aj prehľad dejín bádania v období medzi dvomi svetovými vojnami!) musí uskutočniť samostatné dielo, predstavujúce národopis Maďarov na Podkarpatskej Rusi (viď: Voigt 2000b, 146). 1.3. Zhrnutie Na záver sa pokúsme zhrnúť, čo je objektom a predmetom tejto práce. Ďalej teda budem skúmať populárnu kultúru Maďarov žijúcich na Slovensku, pričom pod populárnou kultúrou rozumiem v širšom zmysle chápaný súbor javov, ktoré určujú sviatočné i všedné dni objektu tejto práce (teda Maďarov na Slovensku). Patria k nim tradičné národopisné kategórie (ako napr. osídlenie, hospodárenie, spoločnosť, zvykoslovie a viera, ľudové umenie atď.), pričom ich formy prejavu chápem oveľa širšie, ako to azda býva zvykom v tradičných národopisných súborných prácach. Popritom, že sa snažím aj spätne predstaviť úlohu rôznych vonkajších vplyvov v populárnej kultúre, sledujem zároveň aj súčasné procesy. Jednou z hlavných (ale nie výlučných) charakteristík tejto kultúry je ústne tradovanie, pričom kultúrne hodnoty, ktoré sa v nej nachádzajúcu mohli zasiahnuť aj cez iné kanály (škola, tlač, cirkev, vojenčina atď.). Niekde je možné determinovať túto kultúru aj konfrontovaním s tzv. vyššou kultúrou, pričom je ťažké vytýčiť medzi obomi ostrú hranicu a podľa môjho názoru v nijakom prípade nie sú tieto (pomocné) kategórie zároveň automaticky aj nostiteľmi istých hodnotiacich kritérií. Zároveň budem skúmať aj vzájomné väzby populárnej a vyššej kultúry, jednotlivé javy folklorizmu a folklorizácie. * Ako všetko, aj toto je samozrejme relatívne. Za „prapôvodnosť” v tomto prípade rozumiem to, že v roku 1918 dané obyvateľstvo tu už žilo. 28
