Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

Keď sa Károly Viski v roku 1938 pokúsil urobiť prehľad o maďarských etnických skupinách, oblastiach, pri ich určovaní tiež vychádzal z podobného princípu.

„Časť krajiny, skladajúcej sa zo severných horských oblastí, by oproti 'Dolnej zemi’ bola 'Horná zem’... ale ako toto, tak aj názov Horné Uhorsko je literárneho pôvodu; všeobecnejšie používaný hovorovejšľ názov by bol Horná zem, lenže ľud ani pod ním nechápe celé Horné Uhorsko, ale z miesta na miesto len od neho Vyššie’, 'smerom k horám’ nasledujúce kraje".

(Viski 1938, 17)

Je nápadné, že oproti predstaviteľom geografického hľadiska posúvajú určenia, všímajúce si aj kultúrne javy (viď napr. práve citovanú Viskiho prácu), južné hranice Hornej zeme o niečo nižšie. Popritom však ani takýto prístup k používaniu výrazov neberie do úvahy, neodráža etnické zloženie obyvateľstva tohto územia. Autori množiacich sa politických, kultúrnopolitických, demografických, cestopisných prác koncom 19. storočia (napr. Béla Grünwald, Géza Kostenszky, József Körösi, Valér Smialkovszky, Elek László atď.) zase nepovažujú za potrebné presnejšie definovanie názvu Horná zem, hoci i za pomoci geografických pojmov, z textu však jednoznačne vyplýva, že sem radia predovšetkým severné, prevažne Slovákmi obývané župy historického Uhorska. Aladár György však považuje za súčasť Horného Uhorska aj Podunajskú nížinu, prinajmenšom jej časť, rozprestierajúcu sa severne od Dunaja.

„Horným Uhorskom alebo Hornou zemou nazývame tú veľkú oblasť na severe našej krajiny, ktorá vinúc sa pri Devínskej bráne Dunaja na sever, tiahne sa potom na východ až k severozápadnému okraju niekdajšieho Sedmohradska medzi severnou hranicou krajiny a rozľahlou Dolnou zemou. V západnej časti tvorí južnú líniu hraníc samotný Dunaj až potiaľ, kde sa zrazu otočí na juh; odtiaľ severovýchodným smerom sa pri úpätí pohorí Matra, Bükk, Hegyalja končí Horná zem a počínajúc od horstva Hegyalja pokračuje pozdĺž rieky Tisa, ktorá sťa hadovito sa vinúca stuha beží na severovýchod, takmer všade omývajúc styčné miesta horstiev a nížin.’’

(György 1899, 3)

Po zmenách hraníc v roku 1918 sa od základov zmenil významový obsah pojmu Horná zem.

„Pod Hornou zemou dnes rozumieme tú maďarskú oblast, ktorú trianonský mier pripojil k novovzniknutému česko-slovenskému štátu. Toto nepokrýva celkom geografický obsah pojmu Horná zem..."

(Farkas 1927, 3)

Od tej doby ho postupne začali používať v zhodnom význame s vtedy vzniknutým Slovenskom, resp. s jeho južnými, Maďarmi obývanými územiami, teda aj vrátane jeho oblastí nížinného charakteru (od Podunajskej nížiny až po Horné Medzibodrožie a Užskú oblasť). V politickom, resp. v hovorovom jazyku sa takto

27