Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

A tým sme sa ešte nedostali na koniec výpočtu všetkých označení predmetu bádania, používaných v našom vednom odbore. Gyula Ortutay v jednej svojej klasickej práci nazýva tento vedný odbor ľudovedou (maď. ‘népismeret’). Táto ľudoveda, „alebo známejším termínom výskum dediny” sa zaoberá zhromažďovaním a výkladom poznatkov o maďarskom roľníctve (Ortutay 1937, 9, 35). Podobné výrazy sú aj v poľštine fludoznawstvo’), slovenčine (’ľudoveda’) a švédčine (’folklivsforsking’ = výskum ľudového života), kým v nemčine je pre upresnenie predmetu výskumu známy, hoci málo používaný, aj výraz veda o roľníctve (’Bauerkunde’- viď: Weber-Kellermann 1969, 35, 52). Pojem výskum dediny (maď. falukutatás’), populárny medzi dvomi vojnami, často so sociologickým sfarbením, sa čiastočne tiež používal na pomenovanie nášho vedného odboru. Nakoniec treba poukázať aj na jednotlivé antropologické smery, počnúc hospodárskou antropológiou cez politickú antropológiu a končiac vizuálnou antropológiou.

1.2. Horné Uhorsko - severná maďarská jazyková oblasť - Horná zem - Slovensko

Zdôvodnenie si vyžaduje aj používanie prívlastkov v skúmanej maďarskej etnickej skupine v (Česko)slovensku. Toto územie sa v hovorovom jazyku a v (polovedeckej) publicistike zvykne označovať ako Horná zem (maď. Felvidék), pričom v staršej geografickej, národopisnej a historickej literatúre sa často objavujú výrazy Horné Uhorsko (maď. Felső Magyarország) a severná maďarská jazyková oblasť. Ďalej sa pokúsim podať prehľad o koreňoch týchto výrazov, okruhu, oblasti ich odôvodneného používania.

Pôvodný obsah pojmu Horná zem (maď. ‘Felföld’, ‘Felvidék’) možno skúmať z viacerých hľadísk. Geografické práce jednoznačne označujú súhrnne za Hornú zem severné, hornaté kraje historického Uhorska (Mendôl 1940). Tento geografický, popritom dosť relatívny princíp* sa odráža aj v maďarských slovníkoch, keď v obecnom zmysle označujú týmto pojmom „vrchmi, planinami pokrytú oblasť”, „na vyššom mieste, v hornatej oblasti sa rozprestierajúcu časť niektorej dŕžavy” (Ballagi 1873, I: 373), a z toho vychádzajúc nazývajú Hornou zemou „tie severné župy Uhorska, ktoré ležia pri Karpatoch” (Czuczor-Fogarasi 1862- 74” II, 710-711).

„Vnútorná strana Hornej zeme na západe hľadí na Podunajskú nížinu, na východe na Dolnú zem. Vonkajší rámec Karpát je od Viedenskej panvy po Brašov neprerušený, teda aj cez východné Karpaty sa tiahnúci vonkajší, tzv. pieskovcový pás: ten nesie na sebe historickú uhorskú hranicu..."

(Mendôl 1940, 5) *

* Na relatívny vzťach medzi Dolniakmi a Horniakmi v slovenčine poukazuje aj Soňa Švecová (Švecová 1988).

26