Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Treba však zdôrazniť, že celý rad kultúrnych znakov (teda aj ľudový odev) prekračuje jazykové hranice, kým na druhej strane je možné Podzoborie aj ďalej vnútorne deliť. Zoborskú maďarskú jazykovú oblasť možno ďalej deliť na tri zemepisne definované celky: jednak na dediny ležiace na východ od vrchu Zobor, jednak na Bádice a Mechenice, ležiace na jeho severnej strane (‘hegymegiek’), a napokon na dve osady za riekou Nitrou (Jelšany, Výčapy-Opatovce), ktoré sa nazývajú Vľzmegiek’ [hegy = vrch, víz = voda, pozn. prekl.j. Hoci územne je zvykom zaraďovať aj Ladice k zoborskej oblasti, tie sa, čo sa týka kroja, výrazne Ifšia od ostatných obcí oblasti. Obyvatelia dedín rozprestierajúcich sa na juh od tejto územnej jednotky (napr. Čechynce, Veľký Cetín) nazývajú obyvateľov Podzoboria ‘bácsik’. Prírodné prostredie Spomínaný región je pahorkatou, lesnatou oblasťou. Vďaka jej lesom sa tu rozvinula ťažba dreva a výroba dreveného uhlia, vďaka vápencovým skalám zas pálenie vápna. Dôležité je tu aj pestovanie hrozna. Južná a juhovýchodná časť regiónu je rovinatejšia, čo žičí obrábaniu pôdy. Ľudová kultúra Táto jazyková oblasť, pozostávajúca z vyše tucta obcí, sa ani nie tak dávno, v období medzi dvoma svetovými vojnami, v podobe polostrova napájala na tekovské maďarské jazykové územie, jazykovo teda aj na palócke oblasti. Viacerí bádatelia (napr. Ferenc Bakó, János Manga) považujú zoborských Maďarov za „západo-palócku” skupinu. Popri prírodno-zemepisných podobnostiach (Podzoborie sa podobne ako väčšina palóckych oblastí rozprestiera na pahorkatej, zalesnenej ploche) možno nájsť (aj?) preto znaky spoločné s malodolnozemskými, ako aj palóckymi oblasťami (vieme napríklad, že zoborská veľkorodina vykazuje vo svojej štruktúre, životnom štýle a terminológii nespočetne veľa príbuzností s palóckym územím). Iné elementy kultúry (hospodárenie, staviteľstvo, vnútorné zariadenie obydlí), ako aj hospodárske vztahy však jednoznačne svedčia o tom, že Podzoborie je príbuzné najmä s (ľudovou) kultúrou Podunajskej nížiny, zachovávajúc si do dnes jeho starobylejšiu, archaickejšiu podobu. Podľa Judit Morvay - ako som už vyššie citoval - vykazuje aj silné vzťahy k okolitej slovenskej kultúre. Nemožno samozrejme zanedbať fakt, že v celom rade znakov si možno všimnúť rozdiely medzi zoborskou maďarskou a okolitou slovenskou kultúrou. Zoborskí Maďari napríklad obilie zväčša vytláčali, vydupali (‘nyomtatták’) a len zriedkavo mlátili, tak ako to robili hoci aj južnejšie žijúci Slováci. Domy s obľubou, na rozdiel od Slovákov stavajúcich z dreva, budovali z blata (surovej nepálenej hliny), hoci by boli mali k dispozícii drevo alebo kameň. Posledný fakt však možno jednoznačne pripísať na vrub posunu vývojových fáz, veď v 19. storočí 268
