Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
obyvateľstvo oblasti (alebo aspoň jej severnej časti) zhotovovalo svoje obydlia v prvom rade z dreva. Materiálna kultúra Osídlenie a staviteľstvo Čo sa týka konštrukcie obydlí, pre oblasť sú typické dediny v údoliach s úzkymi pozemkami. Zväčša dlhé, úzke pozemky sa do začiatku 20. storočia neohradzovali, namiesto toho deliacu čiaru označoval len hraničný kameň. Neskôr tvorila deliacu čiaru hať (‘gát’), postavená z navŕšeného raždia, ešte neskôr živý plot z tŕnistého krovia. Po druhej svetovej vojne sa, rovnako ako v podstate na celom južnom Slovensku, stali obľúbenými brány a ploty zvarené zo železných rúrok a drôtov. Ich rôznorodú geometrickú a rastlinnú ornamentiku často zvýrazňovali aj farebnou malbou. Dlhé dvory sú typické pre Žirany, Štitáre a Hrnčiarovce. Ako som už spomínal, na základe svedectva budov, stojacich ešte v druhej polovici 20. storočia, možno povedať, že podzoborskí Maďari stavali Pôdorys rodinného domu, postaveného v 30. rokoch 20. storočia v Jelenei: 1. izba, 2. kuchyňa, 3. zadná izba, 4. vchod na povalu, 5. chodba, 6. letná kuchyňa, 7. komora, 8. maštaľ (kresba József Liszka, 2001) svoje príbytky v zásade z nepálenej hliny, máme však údaje aj o tom, že predtým dominovali drevené domy. Zrubové steny sa do druhej polovice 20. storočia zachovali už len na hospodárskych budovách (napr. vínnych pivniciach). Z popisu Endre Budaiho poznáme technológiu stavby obrubových a prútených múrov (‘kávásfalak’, Vesszőfalak'): „Spoločným použitím dreva a zeme vznikali obrubové a prútené múry, časté na hospodárskych budovách. Prvé vznikali zo surových palíc, zbavených kôry (‘káva’, mn. ‘kávák’). Tie sa potom vodorovne alebo zvisle plietli medzi stĺpy. Palice sa často nahrádzali prútmi. Oba typy múrov sa spevňovali blatom zmiešaným s plevami. V niektorých prípadoch ich vyhladili a vybielili” (Buday 1978a, 23). Nabíjaný alebo kladený múr znamenali už neskoršiu stavebnú technológiu, ktorú v 20. storočí vystriedali hlinené múry. Hlina, ‘nyerstľgla’ [z náreč. tvaru slova ‘nyerstégla’, surová tehla - pozn. prekl.j, ‘sárgatľgla’ [žltá tehla - pozn. prekl.j umožnila vytvorenie oblúkového výklenku nad 269
