Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
I. Úvod
sa pohybujeme v dvoch dimenziách. Ak sa porovnávanie zaoberá ešte aj rôznymi obdobiami, tento prehľad sa rozšíril na tri dimenzie a stal sa tak skutočným predmetom etnológie’’. (Erixon 1944, 6) Po druhej svetovej vojne dlhú dobu prakticky nebolo počuť o európskej etnológii. Vo vtedajších socialistických štátoch (tak aj v Maďarsku a Československu-) preto, lebo etnológia sa vtedy považovala za viacmenej „buržoázny prežitok". Nemci a Rakúšania boli v prvých desaťročiach zaneprázdnení očisťovaním tohto vedného odboru od národnosocialistického blata, ktoré sa naň nalepilo. Otázka používania tohto výrazu bola znovu nastolená v podstate v sedemdesiatych rokoch, predovšetkým vďaka škandinávskym a nemeckým bádateľom (Svensson 1973). Klaus Roth vo svojich posledných dielach spomína, odvolávajúc sa na Nils-Arvida Bringéusa, že výraz európska etnológia sa objavil už v názve časopisu v roku 1937, avšak až v roku 1955 odznel ako návrh na národopisnej konferencii v Arnheime, aby bol zavedený ako oficiálny názov vedného odboru (Roth 1955, 163; neskôr skrátene to isté: Roth 1996). Aj Wolfgang Kaschuba sa odvoláva iba na neskoršiu Erixonovu štúdiu, pričom vôbec neberie do úvahy Rothovu súhrnnú prácu (Kaschuba 1999, najmä: 96-111). Etnológia a európska etnológia sa od sedemdesiatych rokov stali v Európe módnymi výrazmi. Vo Švédsku sa univerzitný predmet, nazývaný „Severský a porovnávací výskum ľudového života", od roku 1971 nazýva „Etnológia, predovšetkým zvlášť európska” (Svensson 1973, 1). V Rakúsku názov tohto vedného odboru zmenili parlamentným rozhodnutím (Hofer 1984, 61), v Nemecku, v nemalej miere po vplyvom študentských nepokojov, ktoré sa odohrali koncom šesťdesiatych, začiatkom sededmdesiatych rokov (Brückner 1990), tiež nastali veľké zmeny. V sedemdesiatych rokoch niekoľko univerzitných katedier zmenilo dovtedajší názov etnografická na etnologickú (popritom však mnohé zostali pri staršom pomenovaní, napr. Mníchov, Würzburg atď., dokonca vznikli i nové: Passau). Na Slovensku došlo k zmene názvu v deväťdesiatych rokoch (Leščák 1989. Porovnaj: Kiliánová 2002). V Čechách ešte neskôr, až od 1. januára 2000 došlo k podobným úpravám, kým v Poľsku, kde etnológia tradične skúma kultúru vlastného ľudu, sa teraz vedú polemiky o premenovaní odboru na kultúrnu antropológiu (Szynkiewicz 1992). V Maďarsku sa tradičné názvy inštitúcií zachovali, nanajvýš vznikli nové výskumné pracoviská, v ich názve sa však objavuje antropológia a nie etnológia. Doktorandský program Katedry materiálnej kultúry Filozofickej fakulty Univerzity Lóránta Eôtvósa však má názov „Európska etnológia”. * * V Bratislave však pri Katedre etnografie a folkloristiky Univerzity Komenského vznikol Kabinet etnológie, ktorý si vytýčil za svoj základný cieľ národopisný výskum národnostných menšín na Slovensku (viď: Podolák 1969). Rovnako k osobe Jána Podoláka sa viažu v tej istej dobe uskutočňované podujatia v rámci Seminarium Ethnologicum, o ktorých budem ešte podrobnejšie hovoriť (viď. Balassa 1972b; Gunda 1973; Škovierová 1991). 25
