Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

Bola už reč o výraze folklór, z ktorého vzniklo označenie pre vedný odbor, zaoberajúci sa duchovnou kultúrou ľudu - folkloristika. Popritom cudzí názov odboru, skúmajúceho materiálnu kultúru ľudu, je u mnohých národov etnografia, kým výskum sociálnej kultúry prislúcha etnológii. To všetko je však len jedným z možných terminologických riešení, ktoré sa však konvenčné neprijíma všeobecne ani v maďarskom jazyku. Podľa iných názorov je etnografia opisný národopis, kým etnológia je analyzujúci, výkladový, zrovnávací národopis (viď Kandert 1994, 60). Ďalšie poňatie považuje etnografiu za vednú disciplínu, ktorá sa zaoberá výskumom ľudovej kultúry vlastného ľudu (nemecká Volkskunde), kým etnológia má za úlohu skúmať ľudovú kultúru iných, spravidla mimoeurópskych národov (nemecká Völkerkunde). Vo všeobecnosti je známy aj názor, reprezentovaný Richardom Thurnwaldom, podľa ktorého etnografia skúma kultúrne javy jedného daného spoločenstva, kým etnológia sa zaoberá výskumom, výkladom viacerých spoločností, národov súčasne, podľa rovnakých aspektov. Nemecká terminológia je podľa tohto pre prvý prípad Völkerkunde, kým pre druhý prípad Völkerforschung (Thurnwald 1931,1). Tieto pomenovania však majú mnohé nedostatky. K tomu niekoľko príkladov: nie je vhodné jeden vedný odbor rozdeliť podľa opisných a výkladových hľadísk, dokonca rôzne ich aj nazývať (podrobnejšie rozvedenie témy viď: Liszka 1994d, 363-364). Podľa tohto rozdelenia nie je napr. jednoznačné, či je z maďarského hľadiska jeden, povedzme japonský etnograf, skúmajúci maďarskú ľudovú kultúru, etnograf alebo etnológ? Prečo sa nazýva ročenka Etnografického ústavu a múzea bulharskej akadémie vied Ethnologia Bulgarica, alebo prečo ročenka Slovinského etnografického múzea nesie názov Etnolog? Zložitejšie odborné označenia sú už obvykle presnejšie. Pomerne dobre sa dá ohraničiť napríklad, čím sa zaoberá maďarská folkloristika. Nie je natolko jednoznačné označenie nemecký a porovnávací národopis (čo a s čím porovnáva?). Pre mňa je však úplne jasné a prijateľné to, čím sa zaoberá európska etnológia. Genézu označenia tejto disciplíny preskúmajme aj bližšie.

Podľa mojich vedomostí ho do vedeckého jazyka, vychádzajúc zo škandinávskej etnológie (ktorá sa podľa vzoru všeobecnej etnológie sa „zaoberá predovšetkým škandinávskymi národmi, ale snaží sa aj o to, berúc ich za základ, aby získal poznatky aj o európskych národoch všeobecne” - Erixon 1944, 1), zaviedol Sigurd Erixon svojou anglicky (Erixon 1937) a o niečo neskôr i švédsky publikovanou štúdiou v tridsiatych rokoch. Vďaka Bélovi Gundovi bola táto programová stať veľmi rýchlo uverejnená i v maďarskom jazyku (Erixon 1944). Erixon v nej veľmi jasne ohraničil, čo treba chápať pod európskou etnológiou a táto definícia je v podstate platná dodnes.

„V tej miere, ako sa jeden jednotlivec podobá druhému, je možné - ak súhrn podobností dosiahne určitú kvantitu - aby sme určili jeden etnický typ. Skupina, ktorá ho reprezentuje, je etnos. Opis jednej alebo viacerých takýchto skupín nazývame etnografiou. Tento termín predpokladá, že patria do tej istej doby, inými slovami, spadajú do tej istej etnologickej dimenzie. Ak porovnávame úplne odlišné geografické oblasti alebo spoločenské vrstvy či skupiny, z etnologického hľadiska

24