Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

nosti k danej skupine a lokálneho formovania sa odlísiteľná od medzinárodnej kultúry vystavenej stálym a rýchlym zmenám (.vysoká kultúra', .mobilná kultúra'). Táto definícia je nepochybne tvárna, ale v praxi sa osvedčuje’’.

(Svensson 1973, 1)

Pritom k pojmu ľudová kultúra sa viaže mnoho takých asociácií, ktoré by bolo ťažké dať čitateľovi zabudnúť. Ako napríklad to, že ľudovú kultúru často považujú za nositeľa istých národných svojrázností a radi ju stotožňujú s roľníckou kultúrou. Nuž, nerátajúc to, že - ako budeme neskôr vidieť - táto práca čerpá z oveľa širších vrstiev ako len roľníctvo; samo roľníctvo je historicky sa meniaca (Szabó 1976), spoločensky členitá (Erdei 1973), zďaleka nie jednotnou kultúrou disponujúca vrstva. Mimochodom, na toto už poukázali skorší ľudoznaleckí (vlastivední) spisovatelia (napr. Samuel Tešedík), zdá sa však, že národopisná veda si toho dlho nevšimla, resp. vo svojich výskumných aspektoch a metódach neuplatňovala. Opakujúcim sa motívom národopisných opisov je „tradičná roľnícka kultúra”, čo samo o sebe ešte nič neznamená a zdá sa byť veľmi problematickým pojmom (Dobrowolski 1958). Neskôr poskytnem nemálo - dúfam, že presvedčivých - príspevkov, dokazujúcich, že v prípade ľudovej kultúry je používanie prívlastku národná prinajmenšom spochybniteľné. Mohli by sa ešte použiť termíny kultúra všedných dní, každodenný život (viď: Niedermüller 1981) alebo tradicionálna kultúra, prípadne tradičná kultúra, ako aj pojmy kultúra prostého ľudu alebo dedinská kultúra, ktoré skutočne čiastočne pokrývajú predmet tohto náčrtu, miestami sú však užšie, inde širšie. Na komplexné skúmanie uvedených javov sa nemôže podujať ani náš vedný odbor, tým menej táto prehľadná práca. Preto musíme nájsť iný, tu a teraz prijateľnejší a použiteľnejší pojem. Na prvý pohľad sa takým zdá byť tradicionálna alebo tradičná kultúra. Pretože však, ako sme to už videli, tradícia neurčuje len tzv. ľudovú kultúru, ale (pravda iným spôsobom a inou mierou) aj tzv. vyššiu kultúru, používanie výrazu tradičná (tradicionálna) kultúra môže byť zavádzajúce.

Práve preto budem s vyššie spomenutými obmedzeniami používať výraz ľudová kultúra len v tom prípade, ak bude reč vyslovene o roľníckej kultúre, ináč považujem za korektný výraz populárna kultúra, ktorý zahŕňa v sebe širšie spoločenské vrstvy, kultúru jednoduchých ľudí. Ak by sme to za každú cenu chceli preložiť (čo sa samozrejme nedá) do slovenčiny, miesto populárnej kultúry by sme snáď mohli hovorit o „zľudovelej kultúre”, o „kultúre, charakteristickej pre ľud”.

1.1.6. Vyššie som už naznačil, čo je objektom a predmetom skúmania národopisnej vedy. Na záver, hoci len na okamih, treba sa ešte raz vrátiť k otázke pomenovania nášho vedného odboru. Bežne sa totiž používajú najrôznejšie názvy od ľudovedy po národopisnú vedu, od folklóru cez európsku etnológiu až po kultúrnu antropológiu, a v tejto spleti pomenovaní často zablúdia aj odborníci. Takto aspoň v snahe vyjasniť si pojmy, používané v tejto práci, musíme sa o nich aspoň stručne zmieniť.

23