Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

Z toho vznikol názov vedy, skúmajúcej folklór - folkloristika (ďalej budem o tom ešte hovoriť podrobnejšie), ako aj odvodeniny ako folklorizácia a folklorizmus. 0 týchto dvoch pojmoch treba hovoriť aj tu, pretože z určitého hľadiska tiež predstavujú (aj) predmet národopisného bádania. Skrátka, pod folklorizáciou rozumieme zľudovenie. Teda to, keď jednoznačne literárne dielo (ako maďarský príklad sa zvykne spomínať niekoľko básní Petôfiho, Czuczora, Tompu) žije ďalej ako folklórny výtvor, pričom meno skutočného autora upadne do zabudnutia (viď. Václavek 1938). Konečným produktom folklorizácie je teda folklórny jav. Naproti tomu folklorizmus je ten jav, keď isté prvky folklóru (resp. v širšom ponímaní ľudovej kultúry) sa vyzdvihnú z pôvodného prostredia a dostanú sa do iného, nefolklórneho prostredia, napríklad do profesionálneho umenia. Niekedy však ani nie je také jednoduché oba javy od seba odlíšiť.

Výskum folklorizmu má tak v maďarskej (viď: Voigt 1990), ako aj v českej a slovenskej (napr. Zálešák 1982), i nemeckej vede (viď: Bausinger 1966; Moser 1964) pomerne bohatú literatúru. Folklorizmus sa zvykne rozlišovať aj od neofolklorizmu (Voigt 1990, 74-77). Podrobnejšia analýza tejto témy však presahuje v súčasnosti nami vytýčené ciele.

Kým teda pôvodne folklór označoval v podstate celú ľudovú kultúru, „vedomosti ľudu", postupne sa zúžil na duchovnú kultúru ľudu (niekedy ešte aj v rámci nej chápu pod folklórom len ľudovú slovesnosť), zatiaľ výraz ľudová kultúra vyjadruje súhrnne to vzdelanie, o ktorom je aj teraz reč. Ľudovú kultúru, po stopách Herdera, obvykle definujú vylučovacou metódou: ľudová kultúra je kultúra, tradícia negramotných, tých, ktorí nepatria k hornej elitnej vrstve (viď: Burke 1991, 40). Ako najdôležitejší znak zvyknú uvádzať obvykle spoločenský charakter a (ústne) tradovanie, aj z neho vyplývajúci vznik variantov (viď: Ortutay 1959; znovu publikované: Ortutay 1981, 9-53).

Výraz ľudová kultúra (Volkskultur) používa - síce s komentármi, obmedzeniami - aj Hermann Bausinger pri volbe predmetu a názvu svojej knihy Ľudová kultúra v dobe techniky. Národopis, ako píše, „z dôvodu historického vývoja nie je schopný oslobodiť sa od slova ,ľud‘, ale ani to nesmie urobiť” (Bausinger 1986, 7). Práve preto je potom stále nevyhnutné vysvetľovať, čo máme vlastne rozumieť „pod ľudovou kultúrou”. Peter Burke oproti tomu navrhoval termín populárna kultúra (popular culture). V jednej jeho štúdii, publikovanej v časopise Ethnographia, maďarský prekladateľ Tamás Mohay - „nenájduc lepšie jazykové riešenie” - aj ponechal tento výraz (Burke 1984), kým maďarský preklad jeho slávnej knihy nakoniec predsa len zostal pri ľudovej kultúre (Burke 1991). Mimochodom podobné riešenie si zvolili aj nemeckí prekladatelia knihy (Burke

1981) s tým obmedzením, že - kde to považovali za odôvodnené - v názvoch kapitol ponechali výraz populárna kultúra (populäre Kultur). S termínom populárna kultúra (vo forme Popularkultur) sa stretávame aj u iných autorov (Greverus 1978, 187-189; Svensson 1973. Maďarský prehľad dejín tohto pojmu viď: Hofer 1994).

„Objektom európskej etnológie je populárna kultúra. Pod populárnou rozumieme

v tomto prípade kultúru, ktorá je svojou väzbou k tradíciám, prostredníctvom urče-22