Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Trstice. Zo štúdie vyplýva, že Trstičania v prvých desaťročiach 20. storočia používali v chotári štvorhonový striedavý osevný postup a záväzný osevný systém. Jednotlivé pestované plodiny nasledovali za sebou v tomto poradí:

pšenica —> jačmeň raž kukurica a iné okopaniny -» pšenica

KET GEPRENDSZERUI

ASTRA'GÁZEKÉK

V období skúmanom Izabellou Danterovou Trstičania už žali všetky druhy obilia kosou, avšak raž mlátili cepom, pričom pšenicu v prvom desaťročí storočia už pomocou koňom poháňaného stroja (járgány’) a neskoršie pomocou 'ohnivej mašiny’ (tüzesmasina’). V 30. rokoch 20. storočia bol v Trsticiach už aj traktor a od roku 1938 aj mláťačka na elektrický pohon. Zrno pšenice aj podľa Trstičanov skrýva v sebe obraz Panny Márie, preto veľmi dávali pozor, aby počas mlátenia ani jedno zrno neostalo na zemi. Na skladovanie obilia používali obilnicové jamy hruškovitého tvaru - tradične rozšírené po celom Podunajsku. Z podania Endre Füzesa poznáme aj obmenu týchto jám na Matúšovej zemi: „V Boldogu tieto jamy hruškovitého tvaru vystlali otiepkami ražnej slamy, ktoré pripevnili k stene jamy drevenými hákmi. Po nasypaní obilia umiestnili na otvor jamy koleso z voza, dali na to úhrabky, a potom potreli hlinou.

(Zachované jamy používali až do roku 1952!) Takým istým spôsobom zhotovovali jamy aj v Mostovej, obvykle na ulici, pred domom” (Füzes 1984, 102, 103).

Je nevyhnuté zmieniť sa aj o pestovaní cukrovej repy, ktoré sa v tomto regióne začalo na konci 20. rokov 19. storočia na veľkoúľanskom statku Miklósa Lacznyho. Vzhľadom na to, že istý viedenský podnikateľ v roku 1845 zakladal v Seredi cukrovar, a jeden rakúsky továrnik v roku 1868 v Sládkovičove (v Dioseku), v regióne sa rozšírilo pestovanie aj tejto plodiny. Samozrejme, predovšetkým na veľkostatkoch, respektíve na statkoch sládkovičovského (diosekského) cukrovaru (porovnaj Vadkertyová 1990-92).

A létez? legolcsóbb szántási üzetnköltséíírK! Nagy teljesítőképesség ! xx Biztos üzem! XX A fünriérmajori gazdaságban (Zircz mellett) működő ,.A5TRA" gáz.ehekészlethez fel hasz 11 áltatott holdanként 25 kg. faszén. U‘05 kg. kenőolaj. 80 liter síz. xx xx xx xx tx xx

Ftlvili**»!:

A Magyar Királyi Államvasutak

Gépgyárának Vezérügynöksége

Budapest, Vilmos-esászár-út 32. i

Ukážka z katalógu Medzinárodnej výstavy orných strojov v Galante v roku 1913

Človek Matúšovej zeme „na mnohých miestach prechádza z extenzívneho hospodárenia na intenzívne, namiesto sejby pšenice sadí melóny a ovocné stromy. Poľnohospodárske napredovanie gazdovskej vrstvy je síce pomalé, ale myslím si, že predsa len predbieha mnohé regióny v zdokonaľovaní poľnohospodárskej výroby. Novšie stroje vo velkom počte vnikli do našich dedín: mláťačka, sejačka a iné. Gazdovské spoločenstvo takmer všetkých obcí postavilo parný mlyn ešte pred vojnou".

(Vájtok 1939a, 95)

219