Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

spoločenstva, oplývajúcim vlastnou pracovnou silou a pracovnými prostriedkami, podnikateľskými schopnosťami a podnikateľským duchom. Ide o veľmi zložitý, časovo i priestorovo rozsiahly historický proces. Pomeštovanie sedliactva ako dej logicky vylučuje trvalost, predpokladá teda neustály pohyb, zmenu. Kým totiž sed­liaci neurobia prvé kroky k opusteniu feudálnych hraníc, nemožno hovoriť o pomešťovanľ, a keď dôjde k dovŕšeniu tohoto procesu, teda dôjde k pomešteniu, nemožno už hovoriť o sedliactve, bývalý sedliak sa stáva mešťanom, citoyenom v úplnom právnom a sociologickom zmysle.” (Kosa 1998) Globalizácia je javom charakteristickým pre našu dobu, ktorý sa dotýka aj nášho regiónu, a ktorého podstatou je celosvetové rozšírenie a uniformizácia určitých javov (potravín, nápojov, stravovacích zvyklostí, produktov zábavného priemyslu atd’.). Vo všeobecnosti je zvykom - zameraním sa na protiklad medzi národ­­ným/regionálnym/lokálnym a globálnym - vyzdvihovať negatívne vplyvy globali­­zácie, hoci je zjavné, že prináša aj istý stupeň vzostupu životnej úrovne (Gombár 2000; Rabár 1999; Seifert 1997; Stoličná 2000). Súčasne s globalizáciou, ako reakcia na ňu, silnejú aj isté regionalistické snahy. Regionalizmus stavia do opo­zície miestne osobitosti a uniformizované celosvetové javy, hoci regionalizmus ako pojem „nie je ničím iným, než väzbou určitej skupiny ľudí na určitý región ako ohraničenú zemepisnú jednotku" (Éger 2000). 1.1.5. Po tomto stručnom prehľade základných pojmov, viažúcich sa na objekt a predmet tejto práce, pozrime sa na to, čo vlastne rozumieme pod pojmom ľudová kultúra a do akej miery to pokrýva skutočný objekt a predmet výskumu dnešnej národopisnej vedy, teda tú skupinu javov, ktorú naša veda skutočne skúma, alebo by mala skúmať. Neznamená totiž automaticky súčet definícií o ľude a o kultúre. Vychádzajme z výrazu folklór. Je všeobecne známe, že názov folk-lore prvý­krát použil antikvár William Thoms pod pseudonymom Ambrose Merton roku 1846 v londýnskom Athenaeum (Kardos 1889, 113). V doslovnom preklade znamená „vedomosti ľudu” a jeho autor pod ním rozumel ústnym prejavom sa šíriace javy ľudovej slovesnosti rovnako ako rôzne povery, zvyky, hudbu, tanec i „znalosť” rôznych pracovných procesov. Význam pojmu folklór sa v priebehu času (aj v závislosti od štátov a jazykov) buď zužoval alebo rozširoval. V maďar­skej (a vôbec v stredoeurópskej) praxi sa pod pojmom folklór spravidla rozumie duchovná kultúra ľudu'. * * Popritom však na mnohých obchodoch s ľudovým umením európskych veľkomiest člo­vek vidí nápis folklór, čo znamená, že folklór v dnešnej dobe nadobudol aj význam, zodpovedajúci zle chápanému ľudovému umeniu. Ako na to poukazuje Alan Dundes, v súčasnosti folklór nadobudol aj akýsi pejoratívny zmysel, rovnajúci sa zaostalosti, chápaný akoby protipól vedy (Dundes 1978, 1). 21

Next

/
Thumbnails
Contents