Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Vyrezávaná drevená brána v Žihárovciach (Thain-Tichy 1991, 65) Z hľadiska štruktúry osídlení pre túto oblasť - najmä pre jej južnú a juhovýchodnú časť - sú charakteristické obce s veľkým chotárom, ktoré často obklopuje sieť usadlostí na samote, tani (tanyák’). Priľahlé osídlenia niektorých obcí presahujú aj na východný breh Váhu (Neded), ktorý sme určili ako hranicu oblasti, v iných prípadoch zase priľahlé obce, usadlosti žitnoostrovských osídlení sa dostali na územie Matúšovej zeme. Vďaka popisu na základe terénneho výskumu Tamása Hofera z roku 1956 relatívne presne poznáme záhradnú štruktúru osídlenia Nededu. Mapa (druhého) vojenského kartografického merania na základe pokynov cisára Františka z roku 1839 jasne ukazuje, že preľudnené osídlenie sa rozprestieralo na pravom brehu Váhu, pričom sú dobre pozorovateľné aj na ľavom brehu humná s názvom Negyedi Akok ( ‘aklok’). Aj mapa katastra z roku 1891 znázorňuje túto dvojitosť: obytné jednotky na pravom brehu Dunaja a záhumnia na ľavom brehu s 31 hospodárskymi budovami. Táto štruktúra osídlenia sa vo svojej podstate zachovala až do polovice 20. storočia. Chotár obce sa rozprestieral pozdĺž oboch brehov rieky: obytná časť, kapustné záhrady, lúky a pastviny boli na pravom, humná, ďalšie významné kapustné záhrady, lúky a prevažná časť ornej pôdy na ľavom brehu. Tunajšie humná mali v podstate hospodársku funkciu: tu chovali dobytok potrebný na prácu, záprahové voly a kone (‘igázott ökrök’, ‘kocsizott lovak’), a tu vykonávali aj určité hospodárske práce, ktoré nebolo možné realizovať na úzkych intravilánoch: tlačenie a neskoršie mlátenie mláťačkou ('masinázás'). V otázke stálej ľudskej prítomnosti pri humnách sa názory respondentov líšia. Zdá sa, že dávnejšie (na prelome 19. a 20. storočia, respektíve v prvých desaťročiach 20. storočia) ostávali 213 Murovaná brána v Tešedíkove (foto Ilona L. Juhász, 1999)
