Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
3. Matúšova zem Ohraničenie, názov a vnútorné členenie regiónu Je všeobecne rozšíreným názorom, že Matúšova zem (maď. ‘Mátyusfôlď) dostala svoje meno od Matúša Čáka, trenčianskeho vladára zo 14. storočia, a že toto pomenovanie označuje územie jeho niekdajších majetkov. O tom, kde presne a na akom území sa rozprestierali jeho statky, sa vedú diskusie aj medzi odborníkmi. Tivadar Botka sa napríklad zmienil o Matúšovej zemi ako o „malej krajine vytvorenej vo veľkej krajine”, a na základe údaja z 15. storočia zaraďuje do nej nasledovné stolice: ....Oravská, Liptovská, Turčianska, Zvolenská, Trenčianska, Nitrianska, Tekovská, Hontianska, Novohradská, Prešporská, Komárňanská a Ostrihomská, avšak z troch posledne spomenutých len ich časti po Dunaj. To bola teda pôvodne Matúšova zem, a ako som už spomenul, stačilo to aj na malú krajinu” (Botka 1873, 60). Ďalej pokračuje takto: „Neskoršie, od polovice 17. storočia, diela dejepisnej a zemepisnej literatúry prezentujú viaceré niekdajšie časti Matúšovej zeme ako také, ktoré už zapadli do zabudnutia, a zužujú ju medzi čoraz užšie hranice. Napríklad Kálnoky, prechádzajúc s Rákócziho vojskami cez Novohrad a Hont, považoval príchod týchto vôjsk na Matúšovu zem len keď sa už dostali pod Levický hrad a zapísal do svojho denníka takýto výraz: pri Leviciach v Tekove sa začína Matúšova zem...’’(Botka 1873, 61). Pamiatku tohto zemepisného pojmu v ľudovom povedomí potvrdzuje prostredníctvom definície Gergelya Czuczora. Pozrime sa na pôvodný text: „Matúšova zem (...)je dŕžavou, ktorú mal v 14. storočí v rukách povestný Matúš Čák Trenčiansky, ktorá bola pomenovaná podľa jeho mena (Matúš), a ktorá zaberala územie Považia od Trenčína po Komárno, a tiež časti na pravom brehu Hrona. Maďari žijúci v Prešporskej stolici, ale mimo Žitného ostrova, ďalej v Dolnonitriansku, v dvorskom okrese Komárňanskej a v parkanskom okrese Ostrihomskej stolice považujú sami seba za obyvateľov Matúšovej zeme.” „Žitnoostrovčania Matúšovou zemou nazývajú predovšetkým tie oblasti, ktoré sa rozprestierajú za trstickým alebo iným menom novozámockým ramenom Dunaja až po Váh” (Czuczor-Fogarasi 1862-74: IV, 144). Treba však pripomenúť, že Edit Fél sa počas svojej bádateľskej činnosti v roku 1943 v Marcelovej stretávala s tým, že miestni sa nepovažujú za obyvateľov Matúšovej zeme. Obyvatelia Matúšovej zeme ich nazývajú Palócmi, ale oni neprijímajú ani toto pomenovanie. To, koho teda považuje Edit Fél a Marcelovčania za obyvateľov Matúšovej zeme, sa už zo správy nedozvieme (EA-1524, 6). V podstate s tým istým názorom sa stotožňuje aj jazykovedec Gyula Zolnai, ktorý na zmapovanie nárečových špecifík Matúšovej zeme určil za najzápadnejší bod svojho výskumu mesto Prešporok/Bratislava a za najvýchodnejší Parkan/Štúrovo (Zolnai 1891, 2). Územné ohraničenie Matúšovej zeme sa mu však jazykovednými argumentmi nepodarilo podložiť. K zložitosti celej záležitosti prispieva aj Villebald Danczi, ktorý pri opise nárečových špecifík Streková píše, že „obec leží na Matúšovej zemi, a tak zemepisne zapadá do územia palóckeho nárečia” (Danczi 1939, 7). 208
