Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Na rozdiel od neho János Mohos, notár susednej obce Streková, Novej Viesky vo svojej odpovedi na dotazník súpisu miestnych názvov Frigyesa Pestyho v roku 1860 vjednej poznámke píše nasledové: „Matúšova zem: tak sa nazývajú usadlosti od prameňa Váhu až po jeho ústie do Dunaja, pomenované podľa Matúša Trenčianskeho, ktorý voľakedy tieto obce mal v držbe" (Pesty Frigyes Helynévtára. Esztergom m. OSZK. Fol. Hung. 1114/14.3. 51.1.). György Lőrinczy tiež podobne definuje rozlohu Matúšovej zeme vo svojom historickom romániku: „Matúšovou zemou nazývajú tú peknú oblasť Uhorska, ktorá sa rozprestiera od Komárna a Dunaja-Váhu hore, ku Karpatom. Voľakedy bola všetka tá zem majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Podľa neho je nazvaná Matúšovou zemou” (Lőrinczy b.r. 11). Na základe toho by východnou hranicou Matúšovej zeme mala byť línia Váhu, čomu však protirečí ďalšia poznámka autora, ktorú dáva do úst kráľa Mateja. Kráľ sa musel dostať z Baromlaku pri Nových Zámkoch do Neszmélyu na pravom brehu Dunaja. Komentoval to nasledovne: „Bude to pompézna jazda po prekrásnej Matúšovej zemi! (...) Takže aj teraz sme na Matúšovej zemi, lebo aj Baromlaktam patril. Nádherná zem, Fridolin! A keď ešte uvidíš ostatné! Nuž, tak ideme do Neszmélyu?” (Lőrinczy b.r. 10-11). Spisovateľ v ďalších častiach románu opisuje aj kráľovu cestu po Matúšovej zemi od Pribety cez Svätý Peter až k Radvani pri Dunaji (Lőrinczy b.r. 25).

V neskoršej odbornej literatúre sa ďalej zužujú hranice Matúšovej zeme. V akademickom rozhodnutí - spomenutom už aj v súhrne dejín vednej disciplíny v súvislosti so zbierkou detských hier z Matúšovej zeme Józsefa Bakosa - si napríklad môžeme čítať nasledovné: „Výraz 'Matúšova zem' nie je jednoznačne prijatým zemepisným pojmom oblasti: v historickej geografii ňou označujú niekdajšiu 'ríšu' Matúša Čáka, ktorej obyvateľstvo (keďže do nej zahrňujú aj Trenčiansku stolicu) je väčšinou slovenské; napriek tomu Maďari medzivojnového Československa zmenili význam tohto pojmu v tom zmysle, že nezahŕňali do neho západnú časť územia, ale jednoznačne k nemu pripájali Podunajskú nížinu, a tým ho používali na označovanie územia, na ktorom je maďarská väčšina” (Határozat 153, 275). Tomu protirečí okrem už citovanej definície Czuczora aj nasledujúca poznámka Gézu Kúra: „Popri Matúšovej zemi v užšom zmysle slova, teda okrem územia od Váhu-Dunaja až k Malým Karpatom, od konca 17. storočia nazývali ako 'Desertum Újvár alias Mátyusfölde' aj okolie Nových Zámkov až k Parkanu” (Kúr 1993 32, poznámka č.l.).

„Matúšova zem je zemepisným pomenovaním tej oblasti, ktorá sa rozprestiera na juh od línie Senec - Veľké Úľany - Veľká Mača medzi Malým Dunajom a Váhom. Na juhu sa Matúšova zem končí už pred žitnoostrovskou Gútou (Kolárovom), na zdanlivo nekonečných nededských lúkach, z ktorých vôňa sena putuje do ďalekých zemí. Na tomto území, ktoré sa javí ako obrátený ostrý uhol, je dovedna 61 usadlostí, teda dedín, obcí a velkých obcí. Na 61 miestach žije 111. 635 duší...”

(Vájlok 1939a, 91)

Mária Jeršová sa pokúsila ohraničiť rozlohu oblasti na základe mien usadlostí, vymenovaných v jednom súpise desiatku zo 16. storočia (Proventus deci-209