Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

pojmu tradícia ani v poľskom folkloristickom slovníku (Krzyžanowski 1965). V Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska je chápanie tradície príbuzné s vyššie spomenutými (Luther 1995), pričom v slovenskej národopisnej vede prebiehali aj teoretické diskusie o interpretácii pojmu tradícia'.

Už som sa síce čiastočne dotkol dvojice pojmov kontinuita/nepretržitost - tradícia, treba však o nich hovoriť aj zvlášť. Podľa mojich vedomostí bola táto otázka najdôraznejšie nastolená v nemeckom národopise (viď: Bausinger- Brückner 1969). Možno už aj z vyššie spomenutého je zrejmé, že nemožno medzi oba pojmy dať znamienko rovnosti a musíme súhlasiť s Wolfgangom Brücknerom, ktorý sa vo svojej prednáške na národopisnej konferencii vo Würzburgu v roku 1967 zaoberal problémami kontinuity a interpretáciou kultúry, sprevádzajúcimi celé dejiny nemeckej národopisnej vedy (v publikovanej forme, čiastočne rozšírené a doplnené odkazmi na literatúru viď: Brückner 1969). Svoje úvahy končí návrhom, aby sme z odbornej vedeckej terminológie vylúčili pojem kontinuita a aby sme sa vrátili k používaniu pojmu tradícia, ktorý je podľa neho oveľa univerzálnejší (Brückner 1969, 43-44).

Pretože o tradícii môžeme hovoriť jednak v rámci tzv. ľudovej, jednak tzv. vysokej kultúry, zdá sa byť účelné rozlíšenie týchto (aspoň) dvoch tradícií. Robert Redfield, americký sociálny antropológ, v 30. rokoch 20. stor. na základe skúmania kultúry Indiánov vypracoval svoju teóriu, podľa ktorej aj v európskych spoločnostiach sú spravidla prítomné dve tradície: „veľká tradícia” vzdelaných a „malá tradícia” davov".

„Veľká tradícia sa pestuje v kostoloch alebo v školách, malá tradícia vzniká a zachováva sa v prostredí negramotných dedinských spoločenstiev... Tieto dve tradície sa vzájomne ovplyvňujú. Veľká tradícia a malá tradícia oddávna vplývajú na seba a ani v budúcnosti to nebude inak...Najdôležitejšie diela epickej poézie vždy vyrástli zo všeobecne rozšírených prvkov rozprávok a vždy sa vrátili k roľníctvu, ktoré, pretvoriac ich podľa vlastného vkusu, zabudovalo ich do svojej miestnej kultúry".

(Redfield b.r. 41-42)

Anglický kultúrny historik Peter Burke presvedčivými príkladmi dokázal, že Redfieldov model si vyžaduje istú korekciu: „vo včasnostredovekej Európe exis- * **

* Takou bola napríklad v 2., tematickom čísle Národopisných informácií v roku 1984, v ktorom poprední predstavitelia slovenskej etnografie a folkloristiky (viac než dva tucty odborníkov) vyjadrili svoj názor na teóriu tradície, resp. výsledkami vlastných výskumov sa ju pokúsili objasniť (príspevok, týkajúci sa maďarského etnika: Méryová 1984).

** V podstate podobné myšlienky rozoberá v tom istom čase, zrejme nezávisle od Redfielda, János Honti (Epikus néphagyomány. Magyarságtudomány 1936), keď hovorí o rozdieloch a súvislostiach medzi epickou tradíciou a epickou ľudovou tradíciou (znovu publikované: Honti 1962,191-206). Milan Leščák sa zaoberal zase otázkami folklórnej a literárnej tradície (Leščák 2001, 69-78).

19