Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
ským) nápisom. Podľa ústnej tradície aj sám kráľ Matej navštívil mestečko. Na kraji mesta stojí starý dub, ku ktorému vraj panovník priviazal svojho koňa. Na kmeni stromu domáci aj dnes ukazujú jazvu, ktorá pochádza od železného konského postroja kráľa Mateja. Vo Veľkom Mederi je dnes známe termálne kúpalisko a v meste predávajú kúpeľné oblátky, na ktorých je znázornený portrét Mateja Korvina, ba aj povestný veľkomederský dub. Žitný ostrov je pritom pomerne bohatý na povesti. Pekné príbehy sú známe o vzniku samotného ostrova (o tom už bola reč na začiatku tejto kapitoly), ďalej poznáme uchvacujúce príbehy s látkami počnúc sv. Štefanom (Vojka nad Dunajom), cez turecké obdobie až po tradície revolučného roku 1848 (viď: Timaffy 1992). 0 červených a bielych mníchoch, niekdajších tuneloch a sústavách tunelov ľud Žitného ostrova veľa rozpráva ešte aj dnes. 0 malinovskom „hrade, ktorý bol kláštorom a kostolom červených mníchov, žije medzi ľudom ešte aj dnes povesť, ktorá podľa mojich vedomostí ešte nevidela tlačiarenskú farbu, takže ju azda môžem zvečniť v rámci tejto knihy. Hrad sa - tak hovorí povesť - jedného dňa spolu s kostolom i dvomi zvonmi vo veži, nevedno prečo - prepadol. Od toho času každú nedeľu pri splne mesiaca počula celá dedina zvonenie zvonov spod zeme. Toto zvonenie si ľud vysvetľoval ako volanie o pomoc, rozhodol sa teda, že zvony vykope. Namáhavou prácou jeden aj našli, priviazali naň lano a ôsmimi volmi ho začali ťahať z hĺbky von. Vtedy - keď zvon už skoro vytiahli na povrch zeme, jeden čeľadník, nespokojný s volmi, začal na nich príšerne nadávať. V tej chvíli sa roztrhlo lano a zvon spadol naspäť do hĺbky. Lano 1 zvon spadli naspäť do hĺbky. V momente, keď sa lano pretrhlo, práve prebehol pod ním čierny pes, a ten tiež zmizol spolu so zvonom. Hľadali zvon aj neskôr, ale už ho nikdy viac nenašli. A nebolo viac počuť ani vyzváňanie zvonov po nedeliach pri splne mesiaca." (Deme 1933, 12-13) Prezývky dedín v tejto oblasti smerovali predovšetkým na obyvateľov Vojky pri Dunaji. Aj tu sú známe po celej Európe rozšírené príbehy o volovi, vytiahnutom na kostolnú vežu, o rebríku nesenom naprieč a podobné. Bohatý je aj materiál démonologických povestí o bosorkách, o more, černokňažníkovi, rôznych vodných bytostiach ( Viziember'). Ľudová viera Niektoré (archaické?) prvky ľudovej viery, čiastočne nezávislé od dogmatických náboženstiev sa zachovali takmer do dnešných dní. Ešte aj dnes možno zbierať na Žitnom ostrove príbehy o bosorkách. Aj predstava černokňažníka a mory je pomerne živá. V účinnosť uhľovej vody (‘szótalan víz'), používanej proti urieknutiu, pri mojom výskume na začiatku osemdesiatych rokov verila aj vtedy vyše tridsaťročná žena, ktorá to sama praktizovala (viď: Liszka 1986b, 57). Vďaka výskumom Izabelly Danterovej máme takmer úplný prehľad o ľudovom liečiteľstve na Žitnom ostrove (Danterová-Tóthová 1980; Danter 1994b). Veľkým poučením z jej výskumu je, že tento región v ľudovom liečiteľstve nevykazuje 196
