Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
také markantne odlišné znaky, ktoré by odôvodňovali chápať ho ako samostatný kultúrny celok. Popísané javy a praktiky sú rozšírené po celej Európe. „Bola v susedstve jedna Rumunka. Pásla som husi a práve som mala jačmeň na oku. Povedala mi tá žena: Chyť do ruky tieto tri zrnká jačmeňa! Potom chytila do ruky veľký nôž, a tým akoby mi kosila pred očami a hovorila: Tu je jačmeň, ja ho zožnem, vymlátim, pomeliem, dám sviniam. Potom som tri zrnká jačmeňa musela hodiť do studne tak, že som sa nesmela pozriet za nimi. Na druhý deň mi zmizol jačmeň z oka.’’ (Čiližská Radvaň: Danter 1994b, 65) Ľudové náboženstvo Z konfesionálneho hľadiska je obyvateľstvo tejto oblasti prevažne rľmskokatolľckeho vyznania s veľmi silnou kalvínskou menšinou. Evanjelici sú zastúpení vo väčšom počte najmä na Hornom Žitnom ostrove (predovšetkým, ale nie výlučne v prostredí Nemcov) a v menšej miere na Dolnom Žitnom ostrove (Nové Košariská, Šamorín, Komárno). Počet Židov pred druhou svetovou vojnou bol pomerne významný (napr. Dolný Štál, Dunajská Streda, Mliečno). Po druhej svetovej vojne sa konfesionálne členenie do veľkej miery zmenilo. Jednak sa počet Židov v dôsledku známej historickej tragédie znížil na minimum, na druhej strane v dôsledku vysídlenia Nemcov z okolia Bratislavy sa tu znížil aj počet evanjelikov. V súvislosti s československo-madärskou dohodou o výmene obyvateľstva podstatná čast Slovákov, presídlených z Maďarska, bola evanjelická, takže v regióne vznikli evanjelické cirkevné obce aj tam, kde bolo predtým toto náboženské vyznanie v podstate neznáme (napr. Zlatná na Ostrove, Čalovec). Obraz rímskokatolíckych osídlení určujú rôzne drobné sakrálne pamiatky v prírode. Ich najreprezentatívnejšími objektmi na Žitnom ostrove sú prícestné 197 Socha sv. Jána Nepomuckého vo Vrakúni (foto József Liszka, 2000)
