Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

zo Szigetközi!, Rábaközu a Sokoróalju. Ešte pred druhou svetovou vojnou žiaci novozámockého pedagóga Józsefa Bakosa zaznamenali túto baladu v Medzičiližsku (Csilizköz) a ďalšími výskumami by sa zrejme ešte i dnes dali nájsť iné žitnoostrovské varianty.

O pôvode a rozšírení spevných vyvolávaní nočných strážnikov už bola reč v jednej z predošlých kapitol (IV:5). Tu by som len rád pripomenul, že v súvislostiach celého maďarského jazykového územia azda najlepšie poznáme práve vyvolávania nočných hlásnikov zo Žitného ostrova, a to vďaka výskumom a publikáciám Györgya Szomjas-Schifferta (Szomjas-Schiffert 1972; Szomjas-Schiffert 1999). Kedže na tomto území zostala pomerne dlho živá tradícia inštitúcie dedinského nočného strážnika, autorovi sa ešte podarilo rozprávať s hlásnikmi, ‘baktermi’ z Hornej Potône, Rohoviec, lžopu, Bodze, Sapu atď., ktorí zastávali túto funkciu aj v rokoch po druhej svetovej vojne. Vyššie som už zdôraznil, preto by som chcel len pripomenúť, že Žitný ostrov pravdepodobne ani v tomto nebol reliktným územím, a len výskumnej náhode možno vďačiť, že Szomjas-Schiffert práve tu uskutočnil dôkladnú terénnu prácu.

Čo sa týka prozaickej ľudovej slovesnosti, poznáme najviac historické povesti, predovšetkým príbehy, viažúce sa k postave kráľa Mateja. Na základe toho možno konštatovať, že staršie názory, podľa ktorých pôvodnou oblasťou vzniku príbehov o kráľovi Matejovi je Gemer, sú už neudržateľné. Na Žitnom ostrove boli príbehy, ktorými bola opradená postava tohto renesančného panovníka, tak isto obľúbené s tým rozdielom, že žitnoostrovské povesti alebo zlomky povestí sa takmer bez výnimky viažu na konkrétne miesta a inde ich vlastne ani nepoznajú (Mad, Veľký Meder, Kráľovičove Kračany, Vojka nad Dunajom, Jastrabie Kračany atď.). K budúcim výskumným úlohám patrí ešte zistenie, či je korvínovská tradícia priamočiarou tradíciou, alebo ju možno vysvetľovať len vplyvom školského vyučovania (viď prípad vyššie podrobne opísaného madského nožíka!). Tu treba pripomenúť živú korvľnsku tradíciu vo Veľkom Mederi. Podľa historických údajov prvé privilégiá dostala osada práve od Mateja Korvina v roku 1466. Na pamiatku tejto udalosti postavili pomník, znázorňujúci erbového vtáka Korvľnovcov-vranu na Corvinovom námes-Obal kúpeľných oblátok z Veľkého Medera s portré- ti rnesta s trojjazyčným (matom Mateja Korvina ďarským, slovenským a latin195