Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
tkáčske cechy vo Štvrtku na Ostrove, Dunajskej Strede, Malinové, Veľkom Mederi, Podunajských Biskupiciach a Šamorfne. Tkáčstvo bolo vo viacerých obciach Žitného ostrova živým remeslom ešte aj v prvých desaťročiach 20. storočia, a to v Boheľove, Made, Jahodnej a Sape. Výšivkárstvo je doložené v Čľčove, jeho pôvod možno odvodiť od čícovského dvora grófov Zichyovcov. Podľa jedného štatistického údaja sa v Zlatnej na Ostrove zaoberali výšivkárstvom na trhový predaj štyri osoby (Zaťko 1931, 117). Ostrihomský arcibiskup György Szelepcsényi založil v roku 1666 holandskú továreň na súkno v Hubiciach a podobná manufaktúra pracovala aj vo Veľkom Mederi. Po celom Žitnom ostrove bolo rozšľrené pletenie rybárskych sietí, v Kolárove sa z neho vytvorila rozvinutá domácka výroba. Na konci 19. a začiatku 20. storočia tu pôsobila manufaktúra K. Haar a synovia. Jej produkty používali na celom Podunajsku, dokonca i pri Balatone a v okolí rieky Uh (viď: D. Varga 1984, 60). Na začiatku 20. storočia však kolárovské siete postupne vytlačili z trhu továrenské výrobky. Doprava, transport Na Žitnom ostrove hrala dôležitú rolu lodná doprava, veď na ostrovy Dunaja, ako i na jeho druhý breh sa bolo možné dotať len na člne alebo kompou. Pri rybolove tiež mali rozhodujúcu úlohu rôzne druhy člnov. Dávnejšie sa používali veľké lodky, vydlabané z jedného kmeňa stromu (‘lélekvesztő'). Pozostatky podobného, zo smrekového dreva zhotoveného, viac ako štyri metre dlhého člna boli objavené v roku 1982 v štrkovisku blízko Šamorína. Veľké množstvo hrubo opracovaných kameňov (pravdepodobne záťaží na siete), ktoré sa našli v člne a okolo neho naznačujú, že tento vodný dopravný prostriedok používali predovšetkým pri rybolove (Vargáné 1987). Pri suchozemskej doprave a preprave nákladov mali v tomto regióne dôležitú úlohu šamorínske a dunajskostredské vozy. Podľa kolárovského majstra kolára Jánosa Holló (nar. 1902) charakteristikou prvých bolo, že mali smerom dozadu sa zvyšujúce, dohora ohnuté krivé bočnice, ktoré podopierali štyri lieče. Šamo-192 Lodka zo Šamorína (kresba József Ĺiszka) Rybársky čln z Komárna (Kecskés 1978, 176)
