Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
I. Úvod
dva dôležité výrazy, tradícia a premena, resp. inovácia, a ako môžu určiť, prípadne upraviť obraz, ktorý sme si mohli o ľudovej kultúre vykresliť podľa doterajších zistení. 1.1.3. Výrazy tradícia, tradovanie, ústne tradovanie, kontinuita patria medzi základné kategórie národopisnej vedy, pričom však treba zdôrazniť, že ani zďaleka nie sú rovnakého významu a že tradícia hrá dôležitú úlohu nielen v ľudovej kultúre, ale aj v ľudskej kultúre/kultúrach všeobecne“. Považujem ďalej za dôležité vopred uviesť, že pojem „tradícia” často spájajú s pojmom „kontinuita”, čo síce má istú opodstatnenosť, ale ani zďaleka sa vzájomne neprekrývajú (viď: Bausinger-Brückner 1969). Tradíciu charakterizujú niektorí autori a priori nejakou pradávnosťou, ustálenosťou (resp. k nej smerujúcimi snaženiami). Na to poukazuje napr. William Graham Summer v jednej podkapitole svojej knihy, pojednávajúcej o ľudových zvykoch: „v zajatí tradície” (Summer 1978, 36). Naproti tomu iní zdôrazňujú, že tradícia nosí v sebe aj neustálu premenu, takže pojmy tradícia a premena nemusia byť nevyhnutne protikladné (napr. Gunda 1994a, 5-9; Ortutay 1937, najmä: 44-48; Ortutay 1971). V podstate o tom hovorí aj definícia Maďarského národopisného lexikónu (Istvánovits 1979). Podobne, len inými slovami sa vyjadruje autor hesla v lexikóne svetovej literatúry (má samozrejme na zreteli záujmy a hľadiská literárnej vedy), pričom poukazuje na „didaktickú jednotu” tradície a inovácie. „tradícia (... ): vo všeobecnom význame súhrn historicky vyvinutých a z pokolenia na pokolenie prechádzajúcich, trvalo prevládajúcich názorov, zvykov; v literárnoteoretickom význame súhrn literárnych foriem, uchránených z minulých dôb, považovaných za hodnotné a použiteľné - nasledovania hodné. V procese vývoja sa tradícia spája s inováciou do dialektickej jednoty.” (Voigt 1975a, 139) Béla Gunda sa viackrát zaoberal otázkou tradície (a v súvislosti s tým i s otázkou premeny, resp. inovácie). Dôrazne upozorňuje, že „tradícia nie je historický, ale spoločenský pojem a je v procese neustálej premeny, pretvárania sa” (Gunda 1994a, 7). Ani jedno vydanie slovníka nemeckého národopisu (Beitl 1936; Beitl 1955; Beitl—Beitl 1974) neobsahuje heslo tradícia (Überlieferung alebo Tradition). To samozrejme neznamená, že v nemeckom národopise by nebola nadhodená otázka pojmu tradícia. Richard Weiss napríklad z tradície nepovažuje za dôležité skutočné tradovanie, ale vedomie, vieru (Traditionsgläubigkeit), že ten-ktorý jav je založený na tradícii (Weiss 1946, 15). Práve tak nenájdeme definíciu * * Viac autorov zdôrazňuje, že jedným zo základných organizačných princípov kultúry je práve tradícia (napr. Zadrožyňska-Bar^cz 1968, 22-23). K chápaniu tradície v literatúre viď: Bogatirev-Jakobson 1969). 18
