Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

našej kultúry od iných kultúr (viď: Voigt 1976, č.7, 61). Koniec koncov tieto predstavy si vzájomne neprotirečia, veď kým jedna odlišuje ľudskú kultúru od prírody, druhá upozorňuje na jedno hľadisko vzájomnej rozlíšiteľnosti jednotlivých kultúr. Samozrejme, existujú aj iné predstavy.

V maďarskom jazyku, publikujúc definície maďarských autorov, vyšiel v redakcii Istvána Szerdahelyiho zborník o pojme kultúra (Szerdahelyi 1980), v ktorom sa nachádza i z (čiastočne) národopisného, resp. semiotického hľadiska poňatý rozbor Vilmosa Voigta (štúdiu v celom rozsahu viď: Voigt 1976). Podobne poskytuje dobré orientačné body aj o pol desaťročia neskôr vydaná encyklopédia kultúry (Kenyeres 1986) s množstvom kultúrnoteoretických (Bujdosó 1986a; Bujdosó 1986b; Bujdosó 1986c; Maróti 1986), resp. folkloristických (Voigt 1986a; Voigt 1986b) hesiel.

Zhrnúc ponaučenia aj z vyššie uvedených názorov, veľmi zjednodušene tu možno hovoriť o chápaní kultúry z dvojakého hľadiska: podľa jedného môžeme kultúru, postaviac ju do protikladu k prírode, charakterizovať ako súhrn produktov ľudskej činnosti, kým druhý znamená redukovanie tohto súhrnu podľa istých hodnotových kritérií. V poňatí viacerých autorov možno pozorovať, že podobne stavajú proti sebe pojmy civilizácia a kultúra pri výklade ich významu (Elias 1987, definujúco najmä: 101-109, ale aj nasledujúce s mnohými ilustračnými príkladmi; ďalej Greverus 1978, 53-55). Veľmi často sa však objavujú pojmy kultúra a civilizácia ako vzájomné synonymá. Treba pod nimi rozumieť všetky produkty (duchovné i materiálne) ľudskej činnosti, postaviac ich do protikladu k prírode. Naproti tomu slovo civilizácia nosí v sebe už aj určitý stupeň vyspelosti a treba pod ňou rozumieť skôr súhrn pomeštených prvkov kultúry nachádzajúcich sa na vyššej úrovni, meštianskejšľch výsledkov.

Nakoniec je potrebné vyjasniť si ešte význam troch pojmov, a to čiastková kultúra, skupinová kultúra a subkultúra, ktoré môžu byť dôležité aj z hľadiska nášho skúmania. Ide o vzájomne čiastočne sa prekrývajúce, čiastočne doplňujúce pojmy. Čiastková kultúra je podľa môjho chápania svojrázna kultúra väčšej spoločenskej jednotky/jednotiek (tried, spoločenských vrstiev). Skupinová kultúra alebo subkultúra sú si vzájomne synonymami, hoci sa jednoznačne neprekrývajú. Skupinová kultúra je obsiahlejšia, môže vyjadrovať kultúru tej-ktorej, často (ale nie bezpodmienečne) v marginálnej situácii sa nachádzajúcej spoločenskej skupiny. Členov týchto skupín môže spájať (vedome alebo podvedome) rovnaké povolanie, religiózne predstavy, jazyk, odev, hudba, vek. Subkultúra (pôvodne sociologický pojem, ktorý sa v národopisno-etnologickej odbornej terminológii neprijíma jednoznačne) je vedomé odlíšenie danej skupiny v marginálnej situácii podľa oblečenia, jazyka, hudby atď. (viď: Greverus 1978, najmä: 200-218; Kokot-Pape 1999). Tu by som chcel znovu odkázať na ponímanie ľudu u Alana Dundesa, ktoré - ako sme už mohli vidieť - označuje nositeľov jednotlivých čiastkových kultúr, skupinových kultúr a subkultúr vždy ako samostatný ľud.

Po tomto stručnom prehľade, čo chápala a chápe maďarská a medzinárodná národopisná veda pod svojimi dvoma základnými pojmami, t.j. ľud a kultúra (resp. ich okruhmi), pozrime sa ďalej na to, v akom vzájomnom vzťahu sú ďalšie

17