Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

Dundesove závery vedú sem: „Že čo je ľud?" - kladie na záver otázku. „My sme, okrem iných" (Dundes 1978, 20). Miestami sa s týmto zhoduje aj chápanie ľudu u Richarda Weissa, ktorý popiera, že objekt národopisnej vedy (teda ľud) by bolo možné odlišovať ako spodnú vrstvu spoločnosti. „Namiesto spodnej vrstvy môžeme dnes hovoriť skôr o kultúrnych javoch, charakteristických pre spodné vrstvy, ktoré sú v každom človeku (tlnterschichtlichkeit in jedem Menschen’), namiesto ľudu skôr o ľudovom charaktere" (Weiss 1946, 8). Teda o tom, ako hovorí' aj Dundes, že džezoví hudobníci majú práve tak svoj folklór, ako ho majú drevorubači alebo ekonómovia. Mimochodom, čiastočne podobný názor zastáva aj Andrej Melicherčík, keď hovorí, že „folklór nie je bezpodmienečne v takom úzkom vzťahu s dedinskou vrstvou, ako sa nám to doteraz javilo” (Melicherčík 1945, 128).

S podobným mnohotvárnym chápaním pojmu ľud a národ sa môžeme stretnúť samozrejme aj v národopise iných európskych národov. Slovenská etnografka Viera Urbancová zrejme ani necíti potrebu, aby definovala jednak svoje vlastné chápanie ľudu, ani chápanie autorov (slovenských i neslovenských, pôsobiacich vtedy na území dnešného Slovenska), píšucich o ľude v období, o ktorom autorka pojednáva: hovorí jednoducho o slovenskom ľude (Urbancová 1970). Oproti tomu Milan Leščák štylizuje opatrnejšie: „pojmy ľud a ľudová kultúra sú v súčasnosti pre vedu neproduktívne a nepresné, hoci sa ich používaniu nedá vyhnúť” (Leščák 1995a, 316). Wolfgang Kaschuba vo svojej poslednej súhrnnej práci podáva prehľad o chápaní ľudu v nemeckom národopise. Medzi nimi sa objavujú takmer všetky možné verzie názorov od chápania, založeného na etnickom podklade až po definície na spoločenskom podklade (Kaschuba 1999, najmä 54-78). Ani chápanie pojmov ľud a roľníctvo ako vzájomné synonymá nie je len maďarskou osobitosťou. Vyskytlo sa v národopise takmer každého európskeho národa (viď Burszta 1974, 18-22; Dundes 1978, 4; Melicherčík 1945, 124-126; Weber-Kellermann 1969, 63-64 atď.).

1.1.2. Aspoň natoľko mnohostranné je aj odborné posudzovanie druhého základného termínu národopisnej vedy, ktorým je kultúra. Tomuto podobné prehľady obvykle odkazujú na súpis, v ktorom je zhromaždených takmer 150 definícií kultúry. Pretože kultúra je v popredí záujmu mnohých vedných odborov (roztriedili ich podľa opisu zbierky, historického, normatívneho, psychologického a genetického hľadiska), preto je zrejmé, že počet týchto definícií, berúc do úvahy náš vedný odbor, môže byť o niečo menší (Kroeber-Kluckhohn 1952). Ale aj tak je to dosť, aby sme sa v tejto záplave stratili. Ake Hultkrantz vo svojom etnologickom slovníku už viac-menej na základe okruhu záujmu nášho vedného odboru (i keď mieša postoje predstaviteľov svetového a európskeho národopisu), majúc však na zreteli kategórie vyššie spomenutého súpisu, prefiltroval definície kultúry (Hultkrantz 1960, 69-76).

Niektorí autori (tak Claude Lévi-Strauss) sa pokúsili definovať kultúru konfrontovaním prírody a spoločnosti, pomocou dvojice slov „natúra - kultúra”. Iní (napr. Jurij Lotman) definujú kultúru pomocou pojmov „my” a „oni", odlíšením

16