Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

rozdiel medzi ľudom a národom, etnografia a etnológia je vlastne opisom národov, vedou o národoch; ale aj u nás nép-rajz alebo nép-irat [maď. výraz pre národopis doslovne: ľudo-kresba alebo ľud-opis - pozn. prekl.j znamená etnografiu. Predsa však je nevyhnutné presné definovanie pojmov vždy, keď chceme rozlíšiť ľud od národa.”

(Hunfalvy 1876, 47-48)

Pál Hunfalvy (Hunfalvy 1876) a Zsigmond Bátky (Bátky 1905) jasne odlišujú od seba pojmy ľud a národ. Podobný názor zastával o niečo neskôr Károly Viski vo svojej súbornej práci, keď do okruhu svojich bádaní začlenil nižšie vrstvy všetkých národností vtedajšieho Maďarska a nejakým spôsobom ich uviedol aj na spoločného menovateľa: nehovorí o ľudoch krajiny, ale o ľude krajiny (Viski 1940). V informatívnom úvode diela A magyarság néprajza [Národopis Maďarov] však nedefinoval objekt výskumu národopisnej vedy, hoci z textu vyplýva, že ním chápe v podstate roľníkov a pastierov, v menšej miere i remeselníkov. Popritom, vychádzajúc z charakteru publikácie, do okruhu svojich skúmaní začlenil len maďarské etnikum (Viski 1941). Lajos Bartucz, redaktor publikácie A magyar nép [Maďarský ľud], kladie v podstate znamienko rovnosti medzi pojmy ľud a národ, hoci autori jednotlivých kapitol (Sándor Bálint, Béla Gunda, Aurél Vajkai atď.) hovoria vlastne o roľníctve (Bartucz 1943). Jedna z vedúcich osobností vtedajšej mladej generácie etnografov, Gyula Ortutay, tiež považoval za objekt skúmania národopisnej vedy roľníctvo (programovo: Ortutay 1937, najmä: 9). Podobne aj pre autorov publikácie A Magyar föld - magyar nép [Maďarská zem - maďarský ľud] bolo objektom ich výskumov predovšetkým roľníctvo, veď v knihe sa stretávame s takými názvami kapitol ako Dejiny nášho roľníctva, Život nášho roľníctva, Organizácia gazdovského spoločenstva atď. (Csuka-Ölvedi 1943). Kapitola Umenie maďarského ľudu, ktorú do tohto zväzku napísal János Manga, tiež pojednáva o umení roľníkov a pastierov (Manga 1943). Vo svojom pôsobivom letáku s názvom A néphagyomány és nemzeti művelődés [Ľudové tradície a národná osveta] nazýva István Györffy ľudom „spodnú spoločenskú vrstvu národa” (Györffy 1942a, 8). Ani jeho publikácia, ktorá vyšla už po autorovej smrti (tiež má názov Maďarská zem - maďarský ľud), nepodáva bližšie vysvetlenie o Gyôrffyho chápaní pojmu ľud (Györffy 1942b).

Vývoj chápania pojmu ľud po druhej svetovej vojne odzrkadľuje aj heslo ľud v Maďarskom národopisnom lexikóne, ktorého autorom je László Kosa.

„Lud: 1. v hovorovej reči obvykle spoločenstvo ľudí, hovoriacich tým istým jazykom, resp. celé obyvateľstvo jedného štátu, kraja, oblasti, mesta, obce; - 2. historicky sa meniaca spoločensko-politická kategória, do ktorej patria predovšetkým fyzicky pracujúce triedy a vrstvy obyvateľstva. V triednych spoločnostiach ľud znamená vykorisťované a utláčané vrstvy, stojace proti vládnucim vrstvám. V niektorých historických obdobiach patria k ľudu aj iné triedy a vrstvy, napomáhajúce spoločenský pokrok, napr. do popredia sa dostáva buržoázia v období feudalizmu; - 3. prenacionálny spoločenský útvar, stojaci medzi kmeňom a národom, ktorý nie je totožný s národom, ale môžu v ňom vzniknúť základy a predpoklady pre

14