Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

chádzajú. Kým totiž pre rôzne národopisné smery je objektom skúmania ľud, zatiaľ pre antropologické školy je to samotný človek, čo samozrejme neznamená, že tradičné národopisné smery sa nezaoberajú človekom, jeho duchovnými a materiálnymi produktami. Pretože predmet skúmania tejto práce a jej doterajšie výskumy sa v zásade nevykonávali antropologickými metódami', ale prostriedkami tradičnej národopisnej vedy, odhliadnem od antropologických rozborov a pokúsim sa o prehľad národopisných chápaní' pojmu ľud.

V podstate neexistuje konsensus v národopisnom posudzovaní kategórie ľud, veď je možné ho definovať z viacerých hľadísk (národné, spoločenské, dokonca i psychické), a tie sa zas nemusia nevyhnutne prekrývať. Zároveň chápanie pojmu ľud y európskej etnológii (typu Volkskunde) a národopisu, zaoberajúceho sa mimoeurópskymi kultúrami (typu Völkerkunde) môže byť čiastočne alebo úplne odlišné (viď: Bausinger 1999; Elwert 1999; Hófer 1988; Kosa

1980). Aj v maďarskom hovorovom jazyku (ale aj v iných jazykoch) má výraz ľud niekoľko významov”. Môže znamenať národy sveta (maď. világ népei), ľud jednej krajiny (populus), t. j. jej celé obyvateľstvo, prípadne len jeho určitú, nižšiu spoločenskú triedu, vrstvy (vulgus), ale často sa používa aj ako synonymum moderného národa: napr. maďarský ľud (viď. MnyÉSz 5: 180-181). Popritom celkové posúdenie ľudu môže byť „pozitívne” i „negatívne" (viď: Weiss 1946, 3-6). Keď sa pozrieme na dejiny európskej národopisnej vedy (vied), môžeme konštatovať, že v určitej svojej vývojovej fáze tiež prezentovali výpočet vyššie spomenutých chápaní ľudu. Iné chápal pod ľudom Ján Čaplovič alebo Pál Hunfalvy, ako chápe povedzme Károly Viski alebo Gyula Ortutay, Béla Gunda či Tamás Hofer a Attila Paládi-Kovács.j

„Lud má širší význam než národ. Lud Maďarska pojíma v sebe všetkých obyvateľov štátu, ale tľ sa delia na toľko národov, koľko jazykov vládne v krajine. Jazyk je hlavným znakom národa, preto národnosť je nositeľom všetkého, čo je preň príznačné. V pojme ľud je hlavným znakom štát, dŕžava, územie... Pretože toto je * **

* V skutočnosti to nie je celkom pravda, veď napr. výskumy Edit Fél v Martovciach v štyridsiatych rokoch boli takmer jednoznačne uskutočňované „antropologickými” metódami, hoci ona sama sa považovala seba za „etnológa, bádajúceho vo vlastnej kultúre" (viď: Fél 1991). Približne v tej istej dobe Gyula Ortutay už tiež urgoval vykonávanie dlhodobých terénnych výskumov, založených na metóde „zúčastneného pozorovania” (Ortutay 1937). Vo výpočte by som zrejme mohol pokračovať...

** Nemôžem tu teraz samozrejme vymenovať, čo všetko chápe sám „ľud” pod pojmom „ľud”. Chcel by som len poukázať na to, že z výskumov Edit Fél v Kolárove r. 1943 vieme, že Kolárovčania pod slovom národ (maď. nemzet) rozumeli predovšetkým kolárovský národ. Len na konkrétnu otázku odpovedali, že „maďarský národ”. Tento výraz teda používali v zmysle ľud. Napr. „národ nemá peniaze". Význam ľudu u Kolárovčanov je: „ľud piatich obcí", „maďarský ľud”, „ľud krajiny” atď. (EA-1496). Z výskumov Judit Morvay v Jelšovciach v roku 1961 vieme, že Jelšovčania používali výraz národ (maď. nemzet) v zmysle rod (maď. nemzetség): „voľakedy boli veľkým národom rodiny Kunákovcov... Molnárovcov, Cigánovcov ...” atď. (EA-7157).

13