Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

rizovanľ výsledkov určitého vedného odboru v záujme vytvorenia uceleného obrazu za mimoriadne dôležité. A hoci je zrejmé, že táto práca, napľsaná jednoznačne s iným zámerom, nemôže mať za úlohu rozsiahle pojednávanie o terminologických problémoch, kvôli možným nedorozumeniam a chýbajúcemu jednoznačnému konsenzu v odbornej terminológii sa zdá byť odôvodnené upresniť niektoré otázky, týkajúce sa používania určitých výrazov. V prvom rade treba aspoň tu a teraz, pre nás samých definovať objekt a predmet národopisného skúmania, t.j. v tomto prípade objekt tejto súhrnnej práce - ľud, ako aj predmet skúmania - ľudovú kultúru*. Ďalej sa pokúsim teoreticky objasniť dva základné národopisné pojmy, ktorými sú tradícia a premena. Kvôli lepšiemu prehľadu som sa pokúsil jednotlivé termíny prejednávať zvlášť, ale akokoľvek som sa o to snažil, úplne izolovane ich nemožno skúmať a chápať. Rád by som zdôraznil i to, že tieto pojmy (t.j. ľud, kultúra, tradícia, premeny atd.) možno nájsť nielen v slovníku národopisu, ale aj iných vedných odborov (napr. estetika, filozofia, psychológia a sociológia). Aj odborníci týchto disciplín sa z času na čas pokúšajú vysvetliť uvedené pojmy a ich výklady sa nevyhnutne len miestami stretávajú s národopisným chápaním týchto výrazov. Nemôže však byť úlohou, ani cieľom tohto prehľadu čo i len ich čiastočná rekapitulácia. Poznamenávam len, že kým Kristóf Nyíry v jednej svojej štúdii z roku 1988 v časopise Világosság pojednával o „filozofii tradície" (znovu publikované: Nyíry 1989), zatiaľ vo svojej akademickej inauguračnej reči v roku 1994 sa už snažil „pojem tradície nerozoberať filozoficky, ale z filozofie vylúčiť" (Nyíry 1994, 969).*' Nakoniec sa pokúsim o objasnenie názvu nášho vedného odboru a o upresnenie názvu skúmanej zemepisnej oblasti. Záverom so všeobecnou platnosťou poznamenávam, že duchaplná „definícia” Georga Fostera, podľa ktorej „ak si prezrieme materiál, ktorý je publikovaný ako folklór, vysvitne, že folklór je zhruba to, čo chceme, aby ním bolo” (Tálasi red. 1982, 413), je v podstate platná pre každý ďalej prejednávaný terminus technicus.

1.1. Ľudová kultúra - ľudový/rolhícky život - tradičná/tradicionálna kultúra - kultúra všedných dní - populárna kultúra

1.1.1. V podstate každá práca, ktorá chce definovať ľudovú kultúru, sa začína opisom objektu skúmania. Tu sa v dôsledku istých tradícií dejín vedy názory roz- * **

* Pod objektom národopisného výskumu sa obvykle chápe ľud, kým predmetom národopisného výskumu môže byť ľudová kultúra ako celok, resp. jej jednotlivé časti (ľudové staviteľstvo, ľudové rozprávky, ľudové zvyky, mentalita atď.) - viď: Bromlej 1980, 231-241; Hubinger 1990; Kutrzeba-Pojnarowa 1976, 20; Zadrožyňska-Bar^cz 1968, 22. Sú aj takí bádatelia, ktorí nerobia rozdiel medzi oboma výrazmi (objekt a predmet výskumu), napr. Leščák-Sirovátka 1982; Svensson 1973; Weiss 1946, VII—VIII.).

** Kvôli prehľadu uvádzam bibliografické údaje pokusov o definície zo strany niekoľkých príbuzných vedných odborov (sociológie, psychológie, estetiky, filozofie): Heller 1970; Sillami 1997; Schnapper 1998; Szerdahelyi-Zoltai 1979, 265-267, 405 atď. Tamás 1999).

12