Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

I. Úvod

1. Terminologické otázky

Pre dejiny maďarskej národopisnej vedy nie je práve príznačná citlivosť na teoretické problémy a terminologické otázky, a to aj napriek niekoľkým zásadným štúdiám (napr. Hofer 1994; Katona 1890; Niedermüller 1981; Solymossy 1926; Ujváry 1984; Voigt 1965; Voigt 1987b atď.). Na to už v päťdesiatych rokoch poukázal Tibor Bodrogi (Bodrogi 1954) a o necelé polstoročie Péter Niedermüller opäť túto skutočnosť pripisuje vede ako nedostatok (Niedermüller 1989). Treba k tomu však dodať, že na objasnenie niektorých otázok týkajúcich sa používania určitých výrazov môžu prispieť i podkapitoly inak zameraných kníh a štúdií, hoci aj „len” z dôvodu dôsledne a prehľadne používanej terminológie (najmä Hoffmann 1962; Hofmann 1975; Voigt 1972b). Pravdou však je, že aj Hermann Bausinger obvinil nemeckých, oveľa vnímavejších kolegov na teoretické problémy, z nepriateľstva voči teórii (Theoriefeindlichkeit) (Bausinger 1970), hoci - na rozdiel od maďarskej praxe (výnimka: Kosa 1998) - takmer každá nemecká súhrnná práca začína rozsiahlym a detailným rozborom teoretických základov, objasnením pojmov a metód. Je všeobecne známe i to, že v národopisnej verejnosti sa z času na čas vedú búrlivé teoreticko-metodologické a terminologické diskusie (ich prehľad viď: Gerndt 1988; Kaschuba 1999, 91-95; ďalej: Brückner 1990). V porovnaní s tým zostáva faktom, že v maďarskom národopise neexistujú také súhrnné prehľady o dejinách národopisnej vedy, jej základných otázkach a teoretických výsledkoch", aké položil na stôl napríklad Bogatyriovov žiak Andrej Melicherčík tesne po druhej svetovej vojne (Melicherčík 1946) alebo o tri desaťročia neskôr poľský etnograf Józef Burszta (Burszta 1974).

Pri písaní tejto práce mi boli vzorom uvedené diela, ale v prvom rade švajčiarsky národopis Richarda Weissa (Weiss 1946). Weiss pred rekapituláciou výsledkov švajčiarskeho národopisu a charakteristikou švajčiarskej ľudovej kultúry prezentuje aj svoje názory na niektoré teoretické, terminologické otázky (Weiss 1946, 3-67. Kritiku tohto viď: Metzen 1986), a to považujem pri suma- *

* V poslednom čase odznelo niekoľko polemík (na stránkach časopisov BUKSZ a Replika, ako i sedmohradského časopisu Művelődés), ktoré napriek tomu, že svojou vehementnosťou zachádzali občas až do vzájomných invektív, boli nepochybne prínosom k objasneniu určitých otázok (viď: Niedermüller 1989). Podobné, i keď nie natoľko prudké diskusie sú/boli i v slovenskom (viď: Leščák-Nosáľová red. 1968; Leščák 1991a; Leščák 1991b) a v českom národopise (Holý—Stuchlík 1964; Tumová 1964).

11