Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
dentov, tiež publikuje občas národopisné články. Počas jeden a pol roka obsahoval aj stálu rubriku Národopisnej spoločnosti Maďarov v Československu (Néprajzi Hírvivő). Už som to spomenul, ale aj v tejto súvislosti sa treba zmieniť o národopisných informatívnych brožúrach s názvom Hírharang. Doteraz vyšlo desať ročníkov a popri najdôležitejších správach maďarského národopisného života na Slovensku obsahuje aj rubriky, informácie s rozhľadom na všeobecný maďarský a európsky národopis. Na záver pri prehľade diania v tomto období sa treba zmieniť aj o výsledkoch slovenských bádateľov, respektíve odborníkov z Maďarska, uskutočňujúcich terénne výskumy v našich regiónoch. Národopisný ústav (od roku 1994 Ústav etnológie SAV) Slovenskej akadémie vied organizoval v niekolkých vybraných mikroregiónoch južného Slovenska výskumy, smerujúce k objasneniu interetnických vzťahov, vývoja etnickej a lokálnej identity, ťažkostí slovenských repatriantov pri vpravení sa do nového prostredia. Do týchto výskumov sa popri slovenských bádateľoch zapojili aj odborníci z Maďarska (do skúmania obcí na území medzi Váhom a Hronom predovšetkým slovenskí odborníci z Maďarska: viď: Podolák red. 1992), kým na výskume Zemplína sa pod vedením Gyulu Vigu zúčastnili výskumní pracovníci patriaci do okruhu Múzea Ottó Hermanna v Miškovci. Maďarskí bádatelia zo Slovenska do týchto výskumov v podstate neboli zapojení. Popritom, že výskum Gemera, ktorý uskutočňuje debrecínska univerzita, aj v tejto dobe úspešne pokračuje (vyšiel prvý zväzok syntézy ľudovej kultúry Maďarov v Gemeri: Ujváry zost. 2001), treba rozhodne vyzdvihnúť obrovský pokrok v národopisnom zmapovaní horného Medzibodrožia. Zaslúžil sa o to svojou činnosťou predovšetkým Gyula Viga, čo dokazujú aj jeho početné štúdie, samostatné zväzky (Viga 1996; Viga 1999a atď.), respektíve celý rad ním redigovaných publikácií (Viga red. 2000). Vďaka Ivánovi M. Balassovi dnes už máme k dispozícii (celý!) materiálový korpus ľudového staviteľstva Medzibodrožia (Balassa M. 1999). 7. Zhrnutie Pri prehľade dejín národopisného bádania maďarských oblastí Slovenska môžeme konštatovať, že pre obdobie medzi dvomi svetovými vojnami bola príznačná osamotenosť dobrovoľných národopisných výskumníkov, ako ich dnes označujeme. Národopisným výskumom sa zaoberali predovšetkým pedagógovia, patriaci k staršej generácii, združení obvykle pri vidieckych múzeách a na druhej strane univerzitná mládež, ktorá prišla do styku so skautským hnutím. A hoci mali akétaké styky s odborníkmi z Maďarska, predsa sa len prejavovala určitá odborná osamotenosť, izolovanosť. Nemáme jednoznačné údaje ani o tom, že by slovenskí alebo maďarskí odborníci uskutočňovali v našej oblasti výskumy podstatného významu. Výnimkou je azda Zoltán Pongrácz, rodák zo Sládkovičova, žijúci však už v medzivojnovom období v Budapešti, ktorý robil výskumy ľudovej hudby - čiastočne na podnet Zoltána Kodálya - v okolí Galanty, ďalej v Andovciach, Komoči, Martovciach a Zemnom. Ich výsledkom bolo viac ako päť107
