Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Geopolitická poloha Slovenska ho predurčovala k intenzívnym kontaktom s nemeckým kultúrnym prostredím, ktorých počiatky archeológia dokladá už do prvých storočí nášho letopočtu, kedy bolo naše územie osídlené germánskymi kmeňmi. Čulé kontakty s Franskou ríšou mali Slovania najmä v počiatkoch kristianizácie.

Približne od polovice 12. storočia prebiehala kolonizácia na nemeckom práve, ktorá až do svojho ukončenia v 15. storočí, zasiahla veľkú časť územia Slovenska a významnou mierou ovplyvnila všetky sféry hospodárskeho, kultúrneho a politického života v Uhorsku.

Migrácia nemeckého obyvateľstva na Slovensku prebiehala i v ďalších storočiach, ale už v nepomerne menšej intenzite a v zásadne odlišných právnych, hospodárskych a spoločensko-politických podmienkach. Prirodzene, že kolonizácia nemeckým obyvateľstvom sa vzťahovala i na okolité krajiny, nielen na územne najbližšie ako Morava, Čechy, ale i Sedmohradska, Poľska, Zakarpatskej Ukrajiny.

Osídľovanie slovenského územia nemeckým etnikom prebiehalo vo viacerých etapách. Ako prvá sa uskutočnila kolonizácia na emfyteutickom práve v 12. až 15. storočí. Poslednou vlnou osídlenia v kompaktnej forme bol príchod Nemcov do obce Michalok na východnom Slovensku v roku 1899. Obec Michalok leží 10 kilometrov od Vranova nad Topľou a bola osídlená formou zakúpenia majetkov obce roľníkmi z českého Tachova.

Do rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie boli Nemci usídlení na území Slovenska súčasťou uhorských Nemcov, spolu s ostatnými obyvateľmi krajín habsburskej monarchie. Vznikom Československa v roku 1918 sa stal aktuálnym problém odlíšenia nemeckej menšiny osídlenej na území Čiech, Moravy a Sliezska od menšiny na území Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Ako riešenie vo vzťahu k tejto nemeckej menšine sa ukázalo prijateľné pomenovanie karpatskí Nemci, ktorého autorom bol Raimund Fridrich Kaindl. R. F. Kaindl sa etnonymom Nemcov zaoberal už v prvom decéniu 20. storočia. V období štyridsiatych rokov 20. storočia sa však bežne používal i termín slovenskí Nemci.

Nemecké etnikum žilo na našom území jednak v troch kompaktných oblastiach, ale aj v mnohých mestách a obciach rozptýlené.

Tri geografické regióny nemeckých sídiel na Slovensku predstavujú súčasne tri kultúrne celky, ktoré sa členia na viaceré subregióny. Sú to:

Bratislava a okolie - samotná Bratislava s priľahlými súčasnými mestskými časťami, niektoré vinohradnícke obce a mestečká v malokarpatskej oblasti a sedem dedín Žitného ostrova;

8