Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Kremnica s okolitými obcami a Nitrianske Pravno s okolím, tzv. Hauerland;

Horný a dolný Spiš a údolie rieky Bodvy.

Medzi všetkými troma regiónmi sa prejavovali značné odlišnosti, ktoré vyplynuli z mnohých faktorov a poznamenali aj celkový vývin kultúry jednotlivých etnických spoločenstiev. K takýmto okolnostiam patrí historické obdobie osídlenia Nemcov v jednotlivých územiach Slovenska a s tým súvisiace udelené privilégiá. Ďalej je to charakter profesijného zamerania, resp. zamestnania na novoosľdlenom území a tiež materská, t.j. východzia oblasť kolonistov. Neskôr sa k týmto dôležitým faktorom pridávajú i podmienky prijatia a zachovania nových náboženských prúdov luteranizmu a s tým súvisiace vzájomné kontakty rozvíjané i formou štúdií v nemeckých krajinách, čo značne prispelo k rozvoju vzdelanostnej úrovne.

Diferencie medzi troma spomínanými regiónmi podporili i prebiehajúce adaptačné procesy, resp. odlišné podmienky pre ich priebeh, ako napr. etnická izolovanosť, medzietnická dištancia, procesy adaptácie, akulturácie, či naopak príbuzné prvky v kultúre obklopujúceho etnika.

Nemecké etnikum okrem už troch spomínaných regiónov kompaktného osídlenia tvorilo početné diaspóry vo viacerých mestách a lokalitách. Takéto etnodisperzné skupiny zoskupujúce sa z viacerých zväčša nespríbuznených rodín prichádzali na územie Slovenska už od obdobia 12. storočia.

Osídľovanie Slovenska nemeckým etnikom prebiehalo vo viacerých časových etapách. Väčšina autorov, ktorí sa tejto problematike venovali, určila štyri základné migračné etapy (osídľovacie vlny) príchodu Nemcov na Slovensko.

Prvú etapu predstavuje kolonizácia na nemeckom práve v období 12. - 14. storočia (ale ešte i v 15. storočí"), ktorá bola počtom kolonistov najsilnejšia. Najmä v druhej polovici 13. a začiatkom 14. storočia preniká na územie Slovenska silný nemecký element, prinášajúci so sebou nové formy hospodárenia, právny systém i kultúru. Nemeckí kolonisti prichádzajúci z vyspelejšieho prostredia najmä v hospodárskom zmysle, dostávajú v novej krajine rozsiahle výsady a kráľovské privilégiá, ktoré znamenali najdôležitejšie činitele zabezpečujúce rýchly hospodársky, spoločenský a kultúrny rozvoj Nemcov v Uhorsku.

V tejto etape bol osídlený horný a dolný Spiš, banské mestá stredného Slovenska so širším okolím, viaceré mestá východného Slovenska a taktiež mnohé mestá v oblasti západného Slovenska - Bratislava, Trnava a malokarpatské vinohradnícke mestečká.

Druhá etapa osídľovania Slovenska nemeckým etnikom súvisí s protireformačným hnutím v Európe v 16. - 17. storočí. V tom čase sa vo viacerých lokalitách Záhorskej nížiny v tiahlom oblúku až po Trenčín usadili obyvatelia z Bavorska, Tirolská, Švajčiarska a ďalších nemeckých krajín, tiež zo severného Talianska, vyznávajúci novú formu náboženského vierovyznania - anabaptizmus. Na Slovensku sa pre tieto skupiny Nemcov udomácnilo pomenovanie Habáni.

9