Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
v Sedmohradsku usadzovali i spišskí Nemci, má pre nás význam jeho opis odevu sedmohradských Sasov. Nemecká cestopisná spisba, ktorá bola v 17. storočí už rozvinutá, sa v rámci Uhorska orientovala aj na nemecké obyvateľstvo. Spiš, bohatý hospodársky i kultúrne, bol v centre záujmu viacerých cestovateľov.Martin Zeiller vo svojom diele Beschreibung des kgr. Ungarn popisuje uhorský odev, resp. odev mešťanov a roľníkov v Uhorsku. Zeiller píše o odevoch zdobených drahými kožušinami, o zavití ženských hláv ako aj o obradových kožuchoch roľníkov. Pri opisoch odevu v Levoči a v Spišskej Belej však možno pozorovať určité rozpornosti. Na jednej strane uvádza slávnostný odev členov mestskej rady ako nemecký (teutschen), na strane druhej ho pomenúva ako rímsky (römisch). Konkrétne uvádza, že mestskí úradníci idúc na zasadnutie mestskej rady sú odetí v nemeckých kabátoch (Mantel) cez uhorské saká (Röcken), neskôr uvádza rímske kabáty (Mantel). Významný spišský polyhistor, rektor kežmarského gymnázia David Fröhlich uvádza, že spišskí Nemci v danom období (40. roky 17. storočia) už prestávali nosiť nemecký odev, najmä obyvatelia väčších miest, ako sú Bardejov a Levoča. Fröhlich sa zmieňuje o farebnosti smútočného odevu. K počiatkom porovnávacieho štúdia odevu nemeckého a slovenského obyvateľstva na Spiši prispel významnou mierou Samuel Augustini ab Hortis v práci Topografische Beschreibung v roku 1782. Tento ev. a v. kňaz, vnuk známeho spišského lekára a filozofa, porovnáva odev Nemcov, Uhrov a odevné súčiastky ženského odevu roľníckej (slovenskej?) vrstvy. Veľká pozornosť bola už od 16. storočia venovaná Spišskej župe. V počiatočnom období kultúrne dejiny mapovali kroniky rozmanitého zamerania. Systematický vlastivedný popis Spiša i so zmienkami k odevnej kultúre vypracoval Georg Bohuš v rámci svojej spolupráce na Podrome M. Bela. Georg Bohuš sa venoval i genealógii a v rukopise zanechal dejiny Kežmarku. Z prác o Spiši, i keď najmä štatistického charakteru, si zasluhuje pozornosť dielo Statistik des Königreichs Ungarn z roku 1798, od kežmarského rodáka Martina Schwartnera, ktorý v stati o remeslách a manufaktúrach otvára i otázku asimilácie gemerských Nemcov. Jakub Melzer sa radí k polyhistorom, ktorí už poznatky pri skúmaní problematiky z dejín ľudu a jeho kultúry využil ako etnografický materiál. Autor okrem bežných údajov o spišských Šašoch venuje dôkladnú pozornosť ich zamestnaniu, odevu, interiéru a zvykom. Jakub Melzer polemizuje s M. Belom o povahových črtách spišských Nemcov v porovnaní so Slovákmi. Melzer, ako mnohí autori pred ním a po ňom, v úvode o pôvode Nemcov na Spiši zastáva názor, že sa tu usadili dávno pred 12. storočím. Jeho štúdia Sitten und Gebräuche sa nezaoberá nielen zvykoslovím, ale i obyčajmi spojenými so stravovaním, bývaním a odievaním. Niektoré Melzerove teórie o mravoch národa a jeho charakteristických znakoch súvisiacich s pôvodom sú výsledkom zložitých národnostných pomerov vo vtedajšom Uhorsku. Etnická rôznorodosť obyvateľstva podnietila v diele J. Melzera i v dielach viacerých súdobých autorov 86
