Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
na zaujatie stanoviska aj k otázke pôvodu, či autochtónnosti toho-ktorého etnika, pričom sa opierali práve o etnografický materiál. V tomto zmysle nachádzame mnohé údaje i v ďalších cestopisoch z obdobia 19. storočia. V roku 1834 vychádza príručka pre cestovateľov v Rakúsko-Uhorsku od J. A. Grossa a od štyridsiatych rokov až po koniec 19. storočia vzniklo mnoho cestopisných črt a samostatných prác s početnými a vecnými údajmi o hmotnej kultúre obyvateľov Slovenska, a v rámci nej o odeve. Ešte v prvej tretine 19. storočia vychádza bez udania autorstva album Vaterländische vollständige Sammlung der Merkwüdingsten National - Kostüm des Kgr. Ungarn. V roku 1819-1820 vystupuje z anonymity jeho autor Josef Heinbucher-Bikessy a s ním autor textu Ján Čaplovič. Album so svojimi vyše 70 rytinami, z ktorých okolo 20 obrazov je zo Slovenska, poskytuje cenný ikonografický materiál. Prvé známky Čaplovičovho záujmu o systematický zber etnografických údajov pre ďalšie plánované práce sú zreteľné z jeho výziev v časopisoch Pressburger Zeitung z roku 1816 a Vaterländische Blätter z toho istého roku. V roku 1829 vychádza v Pešti Čaplovičove Gemälde in Ungarn, syntetizujúce dielo, veľmi prínosné pre etnografiu, ako i autorove opisy a porovnania maďarského, slovenského a nemeckého odevu. Z hľadiska ikonografických prameňov je objavným album Johna Pageta, anglického lekára a cestovateľa, ktorý s kresličom G. E. Heringom podnikol v rokoch 1835 - 36 cestu po Uhorsku a Sedmohradsku. V diele Hungary and Transylvania sa nachádza viacero litografií zo Slovenska. Sú to litografie Päť spišských stavov a Spišské dievča. Albrecht v. Sydow v diele Bemerkungen auf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskiden nach den Central Karpathen pomerne podrobne opisuje spišský odev a poukazuje na rozdiely v odievaní národností v niektorých spišských mestách. Všíma si aj exteriérové úpravy obydlí, pričom vyzdvihuje dekoratívnosť, čistotu a účelnosť vidieckych sídiel osídlených nemeckým obyvateľstvom. Hodnotné údaje o spôsobe života spišského obyvateľstva sa nachádzajú aj v diele W. Richtera, nemeckého publicistu, Wanderung in Ungarn und unter seinen Bewohnern, ktoré vyšlo v roku 1844 v Berlíne. Výsledkom dlhodobého pozorovania spôsobu života obyvateľov Spiša je dielo Emericha (Erasma) Schwaba Land und Leute in Ungarn, ktoré vyšlo v roku 1863 v Lipsku. Ako člen rakúsko-uhorskej Geografickej spoločnosti vykonával vlastivedné výskumy, v ktorých už dominovali etnografické otázky. Takto postupoval aj pri opise Medzeva z polovice 19. storočia. E. Schwab pochádzal zo Štajerská, pôsobil v Košiciach a v Kežmarku ako gymnaziálny učiteľ. Spomínané opisy uvedieme na inom mieste v ďalších textoch. Búrlivý rozvoj vlastivedných disciplín, štatistiky, topografie a geografie vyústil do vydávania publikácií slovníkového charakteru. Medzi najvýznamnejšie patrí známy Geographisch Historisches un Produkten Lexikon von Ungarn od Mateja Korabinského z roku 1786. Štruktúra charakteru slovníkov sa odrazila 87
