Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
O turčianskych, hornonitrianskych a šarišských Nemcoch, vychádzajúc z ich nárečia odlišného od nárečia spišských Nemcov, sa domnieval, že sú zbytkami po starých Gótoch, Gepidoch a Markomanoch. Matej Bel už v tomto období okrem jazyka ako hlavného diferenčného znaku národov, považoval za takéto znaky aj charakter a mravy, zvyky a spôsob života i odev jednotlivých etnfk žijúcich v Uhorsku. Bel venoval značnú pozornosť asimilačným procesom v mestách a v obciach so zmiešaným slovensko-nemeckým obyvateľstvom, napríklad na obciach a mestách Pukanec, Krupina, Šamorľn a Čataj. Z hľadiska remesiel súvisiacich so spracúvaním materiálu k zhotoveniu odevu, sú dôležité údaje o úrovni remeselnej a domáckej výroby v jednotlivých obciach a mestách obývaných nemeckým etnikom. Bel vyzdvihuje napríklad spracovateľov kože a z nich najmä garbiarov v Nitrianskom Právne, ktorí zhotovujú plášte vysokej kvality. Kremničanov chváli za to, ako tkajú stužky pre široké okolie na predaj a uvádza, že tejto práci sa venujú rovnako muži ako ženy. Iba voči turčianskym Nemcom má Bel výhrady. Hovorí o nich, že sú ťarbaví, nepríjemní, zriedka sa naučia po slovensky a často sa usilujú podvádzať svojich spolukrajanov Slovákov. Popri charakteristike jednotlivých oblastí života obyvateľov Uhorska M. Bel vyslovuje teórie o nemeckej kolonizácii podložené konkrétnym materiálom, povedľa nepodložených teórií o kolonizovaní Turca nemeckým etnikom. V diele De re rustica zdôrazňuje, že odev dedinčanov sa odlišuje podľa jednotlivých národov, a upozorňuje na odev ako výraz stavovskej diferenciácie: šľachta, mešťania, roľníci. Sleduje aj vplyv spolužitia národov na rôzne javy materiálnej kultúry, medziiným i na odev. Ako príklad uvádza odev vinohradníkov v Pezinku a Svätom Jure, kde si Nemky všetko zariaďujú podľa nemeckých zvykov, ale odev sa už mieša s uhorským a aj slovenčina výrazne preniká do nemeckých domácností. Žiaľ, odev a ďalšie rozdiely bližšie nešpecifikuje. Ďalším prínosom pre výskum dejín odevu Nemcov na Slovensku, najmä v oblasti Gemera, je dielo Ladislava Bartholomeidesa Memorabilia a Notitia com. Gömöriensis z roku 1799, ktoré obohatil o ikonografický materiál - vlastnou rytinou mapy Gemera so siedmymi postavami obyvateľov, s charakteristickou odlišnosťou atribútov zamestnania v odeve i v pracovných nástrojoch. L. Bartholomeides spracoval množstvo údajov z archívov a doplnil ich materiálom získaným vlastným pozorovaním. Monografia Gemera je i dnes z hľadiska dejín etnografie veľmi významná. Pre dejiny odevu v Uhorsku má veľký význam práca francúzskeho prírodovedca a lekára Balthasara Haqueta, ktorý v šesťdesiatych rokoch 18. storočia a opätovne v deväťdesiatych rokoch precestoval Uhorsko, pričom sa zdržiaval najmä v Tatrách. Jeho dielo bolo dôležité i pre rozvoj turistiky v Tatrách, návšteva ktorých ho očarila. Popisy B. Haqueta a jeho kresby odevu z baníckej oblasti okolia Banskej Štiavnice sú doposiaľ nezvestné. Ako porovnávací materiál v rámci komplexu odevu Nemcov v Uhorsku, ale aj vzhľadom k tomu, že sa od 15. storočia 85
