Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Odev karpatských Nemcov

Z viacerých dôvodov sú pre výskum odevu a zamestnania zaujímavé rytiny J. Bubenku v Orbis pictus J. A. Komenského, ktorý vyšiel v Levoči v roku 1685. V Levoči vyšla tiež kniha bez opisov, ale s viacerými obrazovými dokumentmi Johanna Webera Janus bifrons v roku 1662.

K prvým porovnávacím materiálom pravdepodobne patrí rytina prisúdená E. Brownovi, so znázornením člnka - monoxylu - s piatimi figúrami, predstaviteľmi národností v Uhorsku - Slovák, Germán, Poliak, Chorvát, Uhor. Anglický lekár Edward Brown spracoval materiál zo svojich ciest po Uhorsku, Rumunsku a Balkáne. Z hľadiska odievania sú zaujímavé i ďalšie rytiny, a to baníkov pri práci z Banskej Štiavnice. Brownove rytiny sa neskôr objavili aj v mnohých prácach iných autorov.

Významným prínosom, i keď doposiaľ nie plne využitým, je rozsiahle dielo Mateja Bela. Tento vynikajúci polyhistor v rámci svojho projektu veľkého komplexného vlastivedného výskumu a syntézy Uhorska, podnikol v roku 1716 prvé výskumné cesty po krajine a do konca štyridsiatych rokov ich uskutočnil ešte niekoľko.

V roku 1723 uverejnil M. Bel v Norimberku projekt Hungáriáé antiquae et novae podromus - Posol starého a nového Uhorska. Časť nové Uhorsko mala obsahovať popisy (notitia) jednotlivých stolíc v Uhorsku. V rámci knihy Príroda boli z hľadiska problematiky odievania zaujímavé dva plánované dodatky: 1. O uhorskom odeve a 2. O národoch Uhorska a ich mravoch.

Roztratené fakty o jednotlivých etnikách (medzi nimi i o Nemcoch) sú obsiahnuté vo všetkých 13 statiach. M. Bel v nich porovnáva a vyhľadáva etnické špecifiká, napríklad pri charakteristike dedín, ľudovej architektúry, pastierstva, chovu dobytka a pod.

V rukopisnej pozostalosti M. Bela sa zachovalo pojednanie z dvoch dodatkov pod názvom O odievaní a mravoch Uhrov. I keď je väčšia časť venovaná odievaniu Maďarov, predsa tu nachádzame hodnotné údaje aj o odeve ostatných etník. Bel charakterizuje odev podlá jednotlivých spoločenských vrstiev - šľachtický, vojenský, úradnícky, meštiansko-remeselnícky, roľnícky, pričom najmä pri opise posledného uvádza rozdiely v odeve Sloveniek a Nemiek.

Belovi boli pri spracúvaní údajov k notíciám Dvorskou uhorskou kanceláriou určení spolupracovníci, najmä vynikajúci kartograf Samuel Mikovíni, tiež rektor evanjelickej školy v Kežmarku Georg Bohuš, ktorý uverejnil ako model pre notície históriu Spiša. Spolupracoval aj J. Matolay, ktorý spracoval notľcie Bratislavskej stolice.

V notľciách venuje Bel systematickú pozornosť etnickým pomerom v Uhorsku, postupujúc podľa zaužívanej dôležitosti daného etnika: Madäri, Nemci, Slováci a ďalší.

Matej Bel väčšinu Nemcov žijúcich v slovenských stoliciach považuje za saských kolonistov a ich príchod datuje už do 8.-9. storočia a 11.-12. storočia (čo sa neskôr odrazilo v istej časti nemeckej historiografie spolu s názorom o prvých nemeckých osadníkoch na území Spiša) .

84