Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

Snovač z Podhorian, okolo r. 1935

Motiváciou takejto myšlienky boli výsledky hospodárenia komorných panstiev Podolľnec a Stará Ľubovňa v roku 1783. Vychádzajúc z vyhlásenia panovníka Jozefa II., že výrobu textilu v Uhorsku treba povzniesť najmä zlepšením výroby priadze, navrhovalo sa zadovážiť pre tieto panstvá kvalitné ľanové semeno zo Švédska a Talianska a kvalitných pradiarov a tkáčov z Anglicka a Švajčiarska.

Úspešnejší však bol návrh dvoch mešťanov zo Spišskej Soboty z roku 1785, v ktorom navrhovali pozvať na Spiš na tri roky dobrých tkáčov a štyroch pradiarov z okolia Rumburku v Čechách, ktorí by obyvateľstvo naučili lepšie pripravovať ľan, tkať a priasť. So sebou mali priniesť i kvalitnejšie nástroje a ľanové semeno.

Spomínaní odborníci boli dvaja tkáči z Potšejna, jeden sa usadil v Levoči a druhý v Prešove, okrem toho sa tam usadili pradiari a hneď začali tkáčov zaškoľovať.

Najrozsiahlejšie školenie výrobcov plátna bolo na Spiši, pretože akciu plne podporovala stolica s osobným dohliadnutím podžupana. Do Levoče, kde sa usadil český tkáč Weps, mali jednotlivé dediny a mestá vyslať po štyri dievčatá, ktoré sa tu mali po štyri týždne učiť priasť a tkať ľan, konope, bavlnu a vlnu. Po skúške a odchode do svojich dedín mali prenášať získané skúsenosti na ostatných tkáčov a pradiarov. Najprv však prichádzali do Levoče zhotovovatelia nových nástrojov a kolovrátkov, ktoré rozposlali po stolici.

75