Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

Školenie mimolevočského obyvateľstva sa začalo na jeseň v roku 1787. Do druhej polovice roku 1789 sa Wepsovi, jeho manželke a jednému pradiarovi podarilo vyškoliť 274 dievčat zo 74 miest a dedín Spiša a do roku 1790 ešte ďalších 36. Vyše sto absolventov tohto školenia zdokonalilo v 29 dedinách 485 ľudí zo svojho okolia. Do roku 1790 zriadili na 19 miestach viac ako dvadsať miestností, ktoré obyvateľstvu slúžili na inštruktáž a na pradenie.

Akcia mala plnú podporu stoličných úradov, ktoré už v roku 1788 vydali obežník, aby richtári v každej dedine vyznačili dom, v ktorom sa má učiť kvalite pradenia a tkania.

Bielenie plátna v Podhoranoch, okolo r. 1935

Nástroje vyrobili príslušní remeselníci a mlynári. Zhotovovať a využívať sa mohli len také stavy, aké používal český majster Weps v Levoči. Iné sa nesmeli ani zhotovovať, preto mlynári mali ísť čím prv do Levoče si krosná pozrieť. Každý stolár, tesár, kolesár a mlynár mal zadarmo čo najskôr zhotoviť pre potreby tejto akcie po dve nové krosná, šesť kolovrátkov a dva lámače ľanu.

S platnosťou od zberu úrody v roku 1788 mohla sa zmotávať len priadza podľa mier určených na výrobu širokého plátna, aké sa používali v Sliezsku a v Čechách. Podľa vzoru motovidiel opečiatkovaných a rozposlaných stolicou si muselo každé hospodárstvo dať motovidlo zhotoviť. Užšie ako 16 cólové plátno sa už nesmelo vyrábať, každý kus plátna musel mať už 25 rífov .

Akcia skvalitňovania plátna nadobudla v tejto oblasti značné rozmery a mala veľký úspech so širokým dosahom. V susednom Šariši sa do akcie nezapojili

76