Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku
majstrov. Nemeckých ševcov bolo vyše 320, z čoho bola približne polovica majstrov a polovica tovarišov. Rukavičkárskych majstrov bolo 11 s 13 tovarišmi. Na Podhradí bolo do 50 krajčírskych dielní a 14 dielní ševcov. Vo vinohradníckych mestách Modre a Pezinku bola v remesle vzájomne odlišná situácia v počte majstrov a tovarišov a v ich pomere. V Modre žilo 401 majstrov a 135 tovarišov, v Pezinku 269 majstrov a 194 tovarišov. V obidvoch mestách si udržiavali prvenstvo ševci, v Modre 106 majstrov, v Pezinku 44. Súkenníkov - majstrov bolo v Modre 32, teda podstatne menej ako v 18. storočí, Pezinok mal 18 majstrov. V Pezinku boli významní aj kožušníci a tkáči. Textilné a odevné remeslá v Hauerlande Spomedzi stredoslovenských banských miest mali svojbytné postavenie Kremnica a Banská Štiavnica a to nielen na Slovensku, ale v rámci celého Uhorska. Veď Banská Štiavnica bola v polovici 18. storočia tretím najväčším mestom v Uhorsku. Koncom 18. storočia začalo v Kremnici, podobne ako i v Banskej Štiavnici, pribúdať slovenské obyvateľstvo, ktoré však spolu s Nemcami od osemdesiatych rokov 19. storočia začalo podliehať maďarizácii. Kremnica bola jedným z hlavných stredísk remeselnej výroby stredovekého Slovenska. V prvej polovici 15. storočia počet remeselníkov prevyšoval počet 100, z čoho bolo 11 ševcov (tovarišský cech bol založený v roku 1465) a krajčírov (cech založený r. 1446), v 16. storočí pribudli halenári, gombičkári a klobučníci. Významnú úlohu Kremnice dokumentuje počet 38 cechov v 17.-18. storočí. Napríklad v roku 1770 bolo v Kremnici 14 ševcov a 25 čižmárov, 11 kožušníkov, 5 nemeckých a slovenských klobučníkov a 5 garbiarov. V Kremnici priadli pre šaštínsku kartúnku, a výroba priadze sa preniesla i na okolité banícke dediny a osady, na blízke Kremnické Bane, Kunešov a Krahule. V Banskej Štiavnici, vzhľadom na vyspelé baníctvo, bolo najviac kováčov. V tretej tretine 16. storočia tu pracovalo 11 krajčírov (1531), 9 ševcov (1508), 5 kožušníkov. Podobne rozložené remeselnícke odvetvia boli i v Banskej Bystrici. Ešte v 17. storočí Banská Štiavnica zaostávala za Kremnicou a na jej úroveň sa dostala až v 18. storočí. Banská Štiavnica však bola centrom domáckeho pradenia, ako už bolo prv uvedené. Záujem o štiavnickú priadzu sa zvýšil v roku 1783, kedy ponúkali spoluprácu až štyri kartúnky, z toho dve z Rakúska. Pre bernolákovskú manufaktúru priadlo okolo 500 ľudí. V 17. storočí sa rozvinula veľmi dynamicky remeselná výroba na hornej Nitre, s centrami v Nitrianskom Právne, Prievidzi a Oslanoch. Bola tu veľmi významná výroba súkna, určená i na vzdialený trh. V čase najväčšieho rozkvetu, v sedemdesiatych rokoch 18. storočia, živili sa súkenníctvom len v Prievidzi 164 majstri, v Nitrianskom Právne v roku 1771 ich bolo okolo 110. Veľký význam tu mala výroba kože, o čom svedčí veľký počet ševcov. V Nitrianskom Právne bolo v roku 1753 63 ševcov. Už koncom 16. a začiatkom 17. storočia existovalo v Nitrianskom Právne 7 cechov, a v polovici 18. storočia tu 69
