Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

bolo celkovo 261 remeselníkov. Velký úpadok remesiel zaznamenalo Nitrianske Pravno od začiatku 19. storočia, kedy tu pracovalo okolo 32 remeselníckych dielní, z čoho bolo 12 garbiarov a len 7 súkenníkov.

V Nitrianskom Právne boli okrem majstrovských cechov i dva tovarišské, v r. 1730 vznikol cech kožušníkov.

Njasilnejším cechom boli obuvníci, ktorí okrem topánok vyrábali i plstené papuče, čo svedčí o úzkom prepojení so súkenníkmi. Remeselníci zaoberajúci sa výrobou súkna mali vynikajúce podmienky na prácu, čo dokumentuje existencia troch válch, účasť na trhoch i mimo územia Slovenska a prerod remesla do továrenskej výroby v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Kvalitným bielym hrubým halenovým súknom zásobovali pravnianski súkenníci aj slovenské obyvateľstvo až po Zbehy. Okrem halenového súkna sa vyrábali i hrubé koberce a deky z kravskej srsti určené pod konské sedlá. Našli sa i remeselníci, ktorí porušili etiku a neskúseným kupujúcim predali deky z kozej srsti, menej kvalitné a menej trvácne.

Po roku 1887, po zadovážení strojov z Anglicka, sa výroba orientovala i na jemné oblekové látky, najmä lódén. Garbiarstvo, kedysi druhé najsilnejšie remeselné odvetvie, zostávalo naďalej na úrovni individuálnej výroby. Palce spracovateľov koží boli od hladenia také široké ako lopatky, boli akýmsi živým atribútom tohto remesla.

Obce obklopujúce Nitrianske Pravno nezohrali v remeselnom živote Hornej Nitry významnejšiu úlohu. Vo Vyšehradnom sa v polovici 17. storočia spomína vývoz kvalitného súkna do Sedmohradska, ale mnoho správ z neskoršieho obdobia neexistuje.

Takmer v každej dedine pracoval krajčír, v Nitrianskom Právne i vyšívačky.

Čisto ženským zamestnaním najmä v bývalých baníckych oblastiach bolo čipkárstvo. V Kremnici, Kremnických Baniach, Kunešove a blízkom okolí pracovalo koncom 19. storočia vyše 250 čipkárok. Ich tovar potom flagnári rozvážali po celej Európe a mal mnoho odberateľov. Kvalita bola príslovečná napriek tomu, že mnohé čipkárky paličkovali čipky za vyslovene primitívnych podmienok.

V Handlovej bol založený cech obuvníkov v roku 1674 a okrem bežných výrobkov vyrábal aj krpce. Artikuly krajčírskeho cechu prevzali Handlovčania v roku 1700 z Hlohovca, len ich znenie preložili zo slovenčiny do nemčiny. Je to neobvyklé, pretože zväčša v nemeckých obciach preberali artikuly v nemčine.

V Hauerlande takmer absentovali farbiari. Okrem význačného kremnického cechu bol len modrotlačiar v Kopernici, pravdepodobne si zadovažovali farbiarčinu i z Turca, najmä z Mošoviec a Rajca.

Textilné a odevné remeslá na Spiši

Okrem Košíc, ktoré boli v stredoveku najvýznamnejším strediskom remeselnej výroby, bol dôležitým centrom i Bardejov, ktorý mal v roku 1434 až 141 remeselníkov, z čoho 36 pracovalo v remeslách odievania a obúvania. Aj v Bardejove nastal v 15. storočí značný rozvoj textilnej výroby, najmä ľanového plátna.

70