Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

panovník. Panovnícka sa stotožnila s týmito názormi a bola poverená spišská komora, aby vypracovala elaborát, ktorý mal slúžiť ako podklad pre zásady cechovej politiky dvora v budúcnosti. Vytvorená komisia, vychádzajúc zo zásady, že katolicizmus je štátnym náboženstvom, navrhovala, aby mal každý cech svoju zástavu umiestnenú v katolíckom farskom kostole. Pod ňou sa mali zúčastniť na každoročnej procesii Božieho tela majstri, tovariši a učni bez rozdielu náboženstva, pretože cechy sa pokladali za oficiálne organizácie.

Z príležitosti tohto sviatku mal každý majster priniesť do kostola dva funty, tovariš jeden a učeň pol funta vosku. Raz za štvrťrok a na deň svojho vyvoleného patróna, sa mali všetci členovia cechu zúčastniť na omši za panovníka a rozkvet vlasti.

Cechové schôdze mávali byť raz za štvrťrok a na výročný deň udelenia štatútu, v tento deň mali voliť cechmajstra z troch kandidátov v prítomnosti predstaviteľa magistrátu mesta.

Aj naďalej ostala v platnosti podmienka prijatia za učňa svedectvo o legitímnom pôvode, teda z legálne uzavretého manželstva. Navrhnuté boli tri roky učenia jednotne pre všetky remeslá, ale komisia rozhodla o diferencovanej dĺžke učenia v závislosti od povahy remesla. Povinnosťou majstra bolo, aby sa k učňovi nechoval hrubo a aby bol k nemu mierny.

Pre tovarišov platila povinnosť vydať sa na vandrovku, ktorá mala trvať najmenej dva roky, keď to bolo nevyhnutné, i viac rokov. Tovariš, ktorý chcel byť majstrom, musel najprv do cechovej pokladnice zložiť zlatku a predložiť potrebné dokumenty, musel zhotoviť majstrovský kus (Meisterstück), ktorý bol typický výrobok daného remesla. Synovia majstrov už nemali úľavy v učňovskom období, vandrovke a v zhotovení majsterštiku.

Z cechov sa mali odstrániť aj také zvyky ako obmedzovanie počtu majstrov, povinnosť mladých majstrov do roka sa oženiť a ďalšie, mnohokrát nelogické zvyklosti.

Aj panovníčka vykonala v oblasti cechovníctva niektoré reformy, z ktorých najdôležitejšia bola inštitúcia cechových komisárov, ktorí mali dozerať na celý život cechu s právom veta na ich schôdzach, čím sa natrvalo odbúrala ich stará autonómia. V tom istom čase sa uľahčili aj podmienky pre vstup do cechov, pretože sa netrvalo na požiadavke, aby kandidát na členstvo odpracoval celý rok ako tovariš u niektorého miestneho majstra.

Cechy a národnostná otázka

Vedúce vrstvy mestského obyvateľstva boli u nás v stredoveku hlavne nemecké, veď aj samotné cechy boli založené podľa nemeckého vzoru. Nemeckí remeselníci mali monopolné postavenie vo viacerých mestách a sústavne prichádzali mnohí odborníci, remeselníci, obchodníci a ďalšie profesie z nemeckých krajín. Nemci si zabezpečovali rozličné privilégiá s ich dominanciou, na čo je dosť príhodných dokladov, napríklad štatút kremnických ševcov z roku 1508:

58