Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

- spišskí Nemci majú právo zvoliť si svojho komesa alebo richtára, ktorý bude súdiť spolu so spišským županom v Levoči, hlavnom meste provincie,- zo súdnych poplatkov, ktorého výška sa stanovuje pre každý druh prečinu, dve časti dostane spišský župan a tretiu ich komes so spišským županom,- každoročne na Kvetnú nedeľu majú prijať úradníkov kráľovskej komory, ktorí urobia výmenu peňazí v priebehu 6 týždňov,- povoľuje sa im slobodný rybolov a poľovačka,- povoľuje sa im klčovať lesy, pôdu spod nich môžu spracovať na oráčiny, ktoré budú sami využívať,- úradníkov, ktorí majú vyberať pozemkovú daň, majú sami vydržiavať až do vybratia celej dane,- povoľuje sa im hľadať drahé kovy a dolovať ich vo svoj prospech.

Alžbeta v roku 1280 potvrdila právne výsady spišských Nemcov a súčasne stanovila povinnosť platiť desiatok. Ondrej III. v roku 1297 rozšíril toto ustanovenie o platenie 3 mariek pokuty v prípade neplnenia povinností.

V listine kráľa Karola Róberta, ktorou potvrdil roku 1312 a 1328 pôvodné privilégiá i s výlučnou súdnou právomocou spišského grófa (comes provinciáé), je najstarší zoznam obcí, ktoré sa spravovali saským právom a je ich 44. Ich počet sa časom menil, niektoré vypadli zo zväzku provincie (Kežmarok, Levoča), iné zas doň prijali. Takto na Spiši, popri vlastnej župe a župe spišských kopijníkov (Stolica 10 spišských kopijníkov) bol utvorený ďalší samosprávny celok pod názvom Spoločenstvo spišských Sasov a od roku 1344 Spoločenstvo 24 kráľovských miest (Provincia 24 spišských miest). Najpravdepodobnejšie do provincie patrili tieto spišské mestá: Spišská Belá, Ľubica, Spišská Nová Ves, Poprad, Spišské Vlachy, Veľká, Spišské Podhradie, Spišská Sobota, Vrbov, Tvarožná, Ruskinovce, Stráže pod Tatrami, Matejovce, Veľký Slavkov, Mlynica, Bystrany, Žákovce, Hrabušice, Spišský Štvrtok, lliašovce, Harichovce, Odorín a Kurimany.

Na čele samosprávnej spišskej provincie stál gróf, ktorý spolu s richtármi jednotlivých miest riešil všetky administratívne a súdne veci. Táto bola tzv. malá rada provincie. Veľká rada bola utvorená zo zástupcov jednotlivých miest. Každé mesto malo svoju vlastnú samosprávu na čele s richtárom a magistrátom, jednotlivých obyvateľov považovali za slobodných občanov nezávislých od zemepánov, mohli slobodne disponovať so svojím majetkom, ale ten musel vždy ostať súčasťou provincie.

Provincia sa spravovala podľa vlastného spišského práva (Zipser Willkuhr), ktoré sa vyvinulo zo starého saského, magdeburského, franského a uhorského obyčajového práva, prispôsobeného tunajším majetkovým, rodinným a verejnoprávnym pomerom, ktoré boli zvláštne vzhľadom na udelené privilégiá. Pôvodná právna kniha obsahovala 93 bodov, ktoré upravovali vzťahy v oblasti rodinného, dedičského, majetkového a osobného práva, verejnú správu, organizáciu súdnictva a obchodné zákony.

45