Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

METZENSEIEEN. — MECZENZÉE. — NIŽNÝ MEDZEV.

Pohľad na Medzev, začiatok 20. storočia

Listina z roku 1376 je súčasne najstarším dokladom o hámroch v tejto oblasti, je to zmluva medzi jasovským prepoštstvom a medzevským poddaným Eliášom Tegnagolom. V roku 1448 už máme listinný materiál o spracovaní železa a o hámroch. Listiny dokumentujú podmienenosť a tesnú spätosť banskej výroby s hámorskou výrobou. Časté sú zákazy jasovského prepoštstva obyvateľom Gelnice a Smolníka ťažiť rudu a vyrábať železo na kláštorskom majetku.

Najstarší doklad o existencii Ľubice (Leibitz) a Vŕbová (Menhardsdorfj je z roku 1251. Nemci v Spišskej Belej (Zipser Bela) sa spomínajú v listinách po prvýkrát v roku 1263 ako Teutonici de Bela. V najstaršom písomnom doklade sa Poprad uvádza pôvodným slovenským názvom, hoci tam už sídlili Sasi (Saxones de Poprad), ale dedina čoskoro dostala pomenovanie Deutschendorf.

V roku 1268 sa uvádza dedina Veľká (Felka), v tom istom roku Spišská Nová Ves (Neudorf, Zipser Neudorf). V roku 1256 sú zmienky o Spišskej Sobote (Georgenberg), 1268 sa spomína Spišské Podhradie (Kirchdrauf), roku 1279 Matejovce (Matzdorf).

Uhorský kráľ Štefan V. (1270-1272) svojou listinou z roku 1271 udelil spišským mestám rozsiahle výsady, ktoré platili pre celé obyvateľstvo osád, ak sa riadili saským právom. Výsady sú formulované v trinástich bodoch:- spišskí Nemci musia platiť každoročne pozemkovú daň vo výške 300 hrivien striebra budínskej váhy, čím sa vykupujú z iných poplatkov a záloh,- v prípade zvolania kráľovského vojska sú povinní vyslať 50 kopijníkov pod kráľovu zástavu,- ak príde panovník so svojimi barónmi na Spiš, musia ho prijať,

44