Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
Šľachtici z Pravna v úsilí rozšíriť svoj majetok založili prostredníctvom valaského obyvateľstva v pravnianskych horách - ale na majetku prepošstva -dedinu Vrícko (possessio Wriczko), pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia. Pretože sa medzi majetkami pravnianskeho panstva nikdy nespomína, už v roku 1505 bola pravdepodobne podľa práva prisúdená premonštrátom zo Znieva. V roku 1534 sa pod menom Wrykopole uvádza ako majetok ich kláštora a v portálnych súpisoch je uvedené zdanenie z troch port, bol tu aj richtár a štyria chudobní osadníci a štyri usadlosti boli opustené. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tu v druhej polovici 17. storočia začali usadzovať Nemci, ale bližší pramenný materiál nateraz nie je známy. Už sme spomenuli osídľovanie oboch Turčekov, ktoré boli nespornými majetkami Kremnice a stali sa východiskom jej expanzie do Turca. Oproti ostatným stredoslovenským banským mestám vstupuje Kremnica do dejín pomerne neskoro, hoci v kremnickom rudnom teréne nájdené zlatonosné horniny podnietili primitívnu ťažbu už oveľa skôr. Otváranie baní a ťažbu zlatej a striebornej rudy v období 13. storočia predpokladá existencia siedmich menších banských osád, ktoré inklinovali k osade Cremnychbana. Rozvoj banskej výroby na Slovensku súvisí s anjouovskou prestavbou Uhorska. Vzrast banského podnikania a banskej výroby podnietilo najmä udelenie zemepanskej banskej slobody Karolom Róbertom v roku 1327. Na základe výroby koncentrovanej okolo zlata, udeľuje roku 1328 Karol Róbert obyvateľom osady Cremnychbana výsady mesta Kutnej Hory pri príležitosti založenia mincovne, do ktorej povolal kutnohorských minciarov. Privilégium znamenalo pre starú banskú osadu povýšenie, a tak sa Kremnica stala slobodným kráľovským banským a mincovným mestom, neskoršie sídlom banskej a mincovnej komory, do ktorej patrilo územie dvanástich žúp.Toto privilégium okrem iných právnych základov ustanovilo právo slobodného užívania dvoch míľ zeme alebo neobývaných lesov na slobodnú ťažbu zlata a striebra, ako aj na slobodnú ťažbu dreva nepostrádateľného pre banskú, hutnícku a minciarsku výrobu. Na tejto hospodárskej báze zlata a dreva spočíval sídelný vývoj celej oblasti. Na vymedzenej ploche územia v centre pohoria začalo mesto vnútornou kolonizáciou zakladať nové banské osady. I tieto osady boli založené na nemeckom práve vo forme dedičného richtárstva, udeľované podľa žilinského práva. Ekonomicko-hospodársky rozmach Kremnice v 14. storočí si vynútil množstvo pracovných síl v rozličných profesiách, najmä však v baníctve. Okrem minciarov z Kutnej Hory (pravdepodobne talianski odborníci z Florencie), tvorili základné vrstvy obyvateľstva pozývaní nemeckí banskí podnikatelia, obchodníci a remeselníci. Nemcami zavedený systém baní a štôlní bol základom pre ťažbu a spracúvanie rúd. Deľba práce bola už v 15. storočí na vysokej úrovni, vyvinul sa celý rad funkcií a hodností. K vládnucej vrstve prirodzene patrili ťažiari (urburari), prenájomcovia baní, banskí dozorcovia a banskí majstri. Najpočetnejšou skupinou však boli samotní banskí robotníci, haviari, hutníci, povozníci a ostatní, spracúvajúci potrebné drevo a drevené uhlie. Táto druhá skupina čiastočne 36
