Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
obývala predmestia Kremnice, väčšina z nich však bola usadzovaná v miestach vytvorených vnútornou kolonizáciou banských osád. Takéhoto charakteru boli Kremnické Bane (Johannesberg), Kunešov (Kuneschau) a Krahule (Blaufuss). Zatiaľ najstaršia zachovaná listina sa vzťahuje na Kunešov. V roku 1342 sa richtársky úrad v obci Michelsdorf prevádza na nového richtára, a zároveň sa uvádza jeho dedičné richtárstvo ešte na ostávajúcich 6 rokov. Je predpoklad, že obec už existovala pred rokom 1326 ako villa sanctum Michael, nazvaná podlá patrocínia. Neskôr sa zaužíval názov Kunešov, pravdepodobne z dôvodov existencie dálšej obce s názvom Sv. Michal. Z roku 1361 je prvý písomný doklad o existencii Kremnických Baní (villa Johannis, neskôr spomínaná aj v názvoch Perch, Perk, Piarg), v ktorom predal Petrus Gürtler Johannesovi Goldnerovi dedičské richtárstvo. K dedičskému richtárstvu vymenúva mlyn, dve porty, hostinec oslobodený od daní, pekára, mäsiara, obuvníka a kováča. Obec Krahule sa prvýkrát dokladá písomným prameňom z roku 1442 (Plafusz, Pleyfusz), aleje veľmi pravdepodobné, že spomínaný kremnický mešťanosta Henricus Blaufuz lokoval túto obec v roku 1331. V roku 1382 pribudla k mestu Kremnica osada Veterník (Legendel), Horná Ves (Windischdorf) a Dolná Ves (Schwabendorf). V údolí Lutily vznikla obec Kopernica (Deutsch Litta) patriaca do panstva biskupstva vo Svätom Kríži. Prvé písomné zmienky sú až z roku 1349 a 1367, ktorými ostrihomské arcibiskupstvo povoľuje tejto obci zníženie ročných dávok. Nemecký názov súvisí so susednou obcou Ľútila, založenou pred Kopernicou. Na ich odlíšenie sa použil názov Deutsch (nemecká) a Windisch (slovenská) Ľútila, v nemčine skrátené výslovnosťou na lita (luita). Lúčky (Honneshau) s charakteristickou reťazovou sídelnou formou získala Kremnica v roku 1429 z kráľovského majetku. Je predpoklad, že Lúčky vznikli v tom istom období ako Krahule a Kremnické Bane. Z názvu vyplýva, že vznikol z mena dedičného richtára. Určitý prechod medzi kremnickou oblasťou a pravnianskou oblasťou tvoria obce Janova Lehota (Drexlerhau), Nová Lehota (Neuhau) a Handlová (Krickerhau). Handlová sa spomína v zakladacej listine v roku 1367 a bola najväčšou nemeckou obcou Hauerlandu. Názov sa odvodzuje od lokátora obce Henricha Krikkera a patrila bojnickému panstvu, podobne ako ostatné obce Hornej Nitry. Bezprostredným podnetom pre kolonizačný nápor na Hornú Nitru bolo objavenie zlata. V roku 1307 si Diviackovci vymohli od uhorského kráľa Karola Róberta povolenie na ťažbu zlata na svojich majetkoch. V roku 1316 je listinné doložená existencia zlatej bane v Diviakoch, niekedy neskôr sa našla zlatá ruda i severozápadne od Pravenca. K ťažbe novoobjavenej zlatej rudy boli pozvaní nemeckí osadníci jednak zo stredoslovenskej oblasti, kde už istý čas pôsobili, a jednak priamo z nemeckých krajín. Po založení Pravenca (Klein Proben) je založené aj Nitrianske Pravno (possessio Prona), do roku 1945 Nemecké Pravno (Deutsch Proben), ktoré v roku 37
