Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Turček mal v tom čase pár desaťročnú históriu, na čo poukazuje vlastníctvo kremnických mešťanov, ktorí tu už mali veľké mlyny, krčmu na exponovanej ceste z Turca do Pohronia a v oboch Turčekoch po 10 - 20 rodín.

V druhej polovici 14. storočia šľachtici z Hája v hraniciach svojho majetku založili novú dedinu, ktorá v roku 1390 má názov Stará Lehota (ako náprotivok Novej Lehoty, t.j. Dolnej Štubne). Vtedy dostal Bartoš z Novej Lehoty dedičské fojtstvo (richtárstvo) do večnej držby spolu so slobodným lánom, pivovarom a mlynom, aby rozšíril jej chotár, doviedol sem osadníkov, aby tí vyklčovali les a užívali výsady krupinského práva. Obyvatelia a richtár boli oslobodení od daní na 16 rokov, po tejto lehote mali platiť hrivnu denárov od lánu a ostatné dávky podľa zvyklostí, tiež vojenskú daň.

Kostol si mali vybudovať na slobodnom láne z vlastných prostriedkov. Dedičný richtár (Bartoš) spolu s prísažnými dostal právo súdiť obyvateľov Novej Lehoty do pokuty 60 denárov. Väčšie spory mali súdiť spolu s ním zemepáni, z poplatkov (a pokút) sa im dostávali dve tretiny.

Novú Lehotu už v tom čase nemeckí osadníci nazývali Novou Štubňou (Newstub), od roku 1493 sa už listinné označuje ako Horná Štubňa (Oberstuben).

Doosídlením Dolnej Štubne, založením Čremošného a Hornej Štubne, Skleného, Dolného a Horného Turčeka sa v zásade skončilo osídľovanie na nemeckom práve v tejto oblasti Turca. Zachované pramene dokumentujú podmienky ich vzniku, budovania a rozvoja s významnými výhodami pre usadzujúcich sa osadníkov. Oproti starším dedinám založeným na domácom zvykovom práve, či zemianskym dosľdľovaním, kde mali sedliaci na obrábanú pôdu len užívacie právo, v novozaložených osadách na nemeckom práve dostali pridelený lán do dedičnej držby s možnosťou jeho scudzenia. Vlastnícky vzťah k pôde podmienil ich rýchlejší rozvoj.

Dosídľovanie na zásadách nemeckého práva prebiehalo aj na ostatnom území stolice, napr. v kráľovských dedinách Kľačany a Lipovec, i Zemianske Hostie (Hostihora), Očkova Lehota a Belá.

Poslednou oblasťou, kde sa výraznejšie uplatnilo nemecké dedinské právo, bolo pravnianske panstvo. V druhej polovici 14. storočia aj šľachtici z Pravna, v úsilí zhodnotiť svoj majetok, usadili v rozsiahlych lesoch Pravna nových osadníkov, domáce obyvateľstvo a nemeckých hostí, ktorí tu založili ďalšie tri dediny. 0 všetkých troch sa dozvedáme v roku 1392. Benedikt z Pravna poručil dcére Cecílii svoje podiely v Právne, Rudne, Dubovom, Borcovej, v Brieštľ (Beryzth), Hadvige (Haduiga) a v Jasenove.

V roku 1411 si pravnianske majetky rozdelili Cecília so sesternicou Uršulou. Vtedy bolo v Hadvige (Hedwyga, neskôr Hedwig) 9 usadlostí a dom richtára, v Brieští (Beryzd, neskôr Bries) 8 usadlostí a dom richtára. V tejto listine sa okrem iných podrobností uvádza Pravno ako mestečko (oppidum).

Šmilauer sa domnieva, že dedina Briešte a Jasenovo dostali pomenovanie podľa listnatých stromov brestu a jaseňa a Hadviga podľa sv. Hadvigy, čo by naznačovalo, že jej osadníci pochádzajú zo Sliezska, kde bol kult sv. Jadvigy rozšírený od 13. storočia.

35